Na dobové filmy nemáme peniaze, ale „žánrovky“ Slovákov bavia

Čo stojí za minuloročným enormným záujmom o slovenské filmy?

Producenti filmov sa nebáli investovať do žánrových filmov, často i vlastné prostriedky, a preto im následne asi viac záležalo aj na ich propagácii. Systematicky pracovať na marketingu totiž nebývalo v minulosti zvykom. Napomôcť im mohla aj aktuálna spoločenská situácia. Niektorým producentom sa zrejme finančné prostriedky nielen vrátili, ale mali aj zisk. A práve jeho časť teraz môžu investovať do ďalších projektov, vďaka čomu nemusia byť závislí na verejných zdrojoch a robiť len také filmy, ktoré sa páčia grantovým komisiám. Po minulom roku je jasné, že žánrové filmy ľudí bavia.

Ktoré žánre vieme ako filmári robiť?

Vieme robiť veľa sociálnych drám, avšak neviem, či dobre alebo zle. Pokiaľ nejde o citové vydieranie, tak je to v poriadku. Hoci sú niektoré z nich na festivaloch oceňované, návštevnosť v kinách majú slabú. Čoho asi nebude ani v budúcnosti veľa, sú komédie. Je ťažko ich vymyslieť a napísať tak, aby sa nestali lacnou zábavou.

Prečo sa vo filmoch nevraciame do minulosti tak ako Česi?

Vraciame sa, len nie tak často. Filmy Učiteľka či Fair play sú toho dôkazom. Vplyv na menší počet filmov odohrávajúcich sa v minulosti má viacero faktorov. Tým najdôležitejším sú financie. Film spred roku 1989 je už dobovým s omnoho väčším rozpočtom. Financovanie si žiada koprodukciu viacerých krajín, ako aj viacerých zdrojov. Téma a spracovanie tak musia byť nutne zrozumiteľné aj pre zahraničného diváka, keďže podmienkou mnohých krajín je v takom prípade distribúcia filmu v kinách koprodukčnej krajiny. Ďalšími dôležitými faktormi sú samotní tvorcovia, miesta nakrúcania, výprava – kostýmy, rekvizity a masky, ktoré sú v skladových fundusoch najmä v Českej republike. Vďaka tomu má na ich výrobu aj lepšie podmienky. Jediné, čím Slovensko na dobové filmy momentálne disponuje, sú hrady a zámky, a to najmä pre rozprávky.

Tanečník Tony Porucha a producentka Silvia Panáková Zdroj: Backstage film

Čo vám ako producentke spôsobuje najväčšie problémy?

Financie. Pri výrobe dlhometrážnych filmov sme stále závislí len na dvoch zdrojoch financií, ktorými sú Audiovizuálny fond a Rozhlas a televízia Slovenska. Súkromné zdroje investované do filmu sú výnimkou. Keď sa ich podarí získať, tak len v relatívne veľmi malých čiastkach a je za tým veľa práce. Bez nastavenia legislatívy na súkromné financovanie bude pohyb vpred ťažký.

Na novom zákone, ktorý túto problematiku upraví, ministerstvo kultúry v súčasnosti pracuje. Čo však musia urobiť samotní producenti, aby do filmu súkromné zdroje aj reálne prilákali?

Presvedčil by ich žáner a kvalita, do istej miery možno aj aktuálne trendy. Do minulého roku sa na slovenské filmy do kina veľmi nechodilo. Sponzori či investori nemali záujem podporovať ich. Zviditeľnenie partnera bolo minimálne a možná návratnosť financií úplne nulová. Ak film povýšime na niečo výnimočné s možným diváckym úspechom a rešpektom, myslím si, že budeme mať aj lepšiu vyjednávajúcu pozíciu na získanie investícií. Protihodnota je potom najmä komerčný úspech a s ním spojená možnosť návratnosti ich investícií.

Je to dôvod na pokles podpory z verejných zdrojov?