Flexibilita v práci a cestovanie do sýtosti Zdroj: Lubo Jurík
„Po šiestich mesiacoch odišiel do Južnej Kórey, potom opäť do Thajska, do Malajzie a na Srí Lanku a najnovšie je na Taiwane. „Zo Slovenska neutekám preto, že sa mi tam nepáči. Nežijem na Slovensku preto, že mi je v Ázii jednoducho lepšie. Už sa mi to potvrdilo viackrát. Z nejakého dôvodu doma na Slovensku zažívam výrazne viac stresu, ako keď žijem v Thajsku alebo Kórei,“ vraví.
V práci nomáda vidí len pár nevýhod. „Z mojich skúsenosti je nevýhodné byť digitálnym nomádom s firmou na Slovensku. Slovenské zákony síce poznajú prácu z domu alebo zahraničné pracovné cesty, ale ani jedno z toho nespadá pod pojem digitálneho nomádstva a spôsobuje to zbytočné problémy. Myslím, že mojim účtovníkom spôsobuje moje podnikanie často vrásky na tvári,“ sťažuje sa.
Slovenským digitálnym nomádom podľa neho strpčuje podnikanie aj slovenská byrokracia a nevyhnutné podpisovanie dokumentov a chodenie po úradoch. „Keďže som v zahraničí, musím riešiť na všetko splnomocnenia a otravovať moju rodinu alebo za to niekomu platiť,“ sťažuje sa. Okrem problémov s podnikaním na Slovensku nevidí pri práci v zahraničí žiadny iný problém. Stačí mu laptop, telefón používa iba na platby cez internet banking, Skype pre kontakt s klientmi a emaily. „Posun času hrá občas do mojich kariet, občas je proti mne, ale nikdy to nebol vyslovene problém,“ vraví.
Kde je wifi, tak aj práca a relax Zdroj: Lubo Jurík
Podľa L. Juríka je dôležité vybrať si vhodnú destináciu pre prácu, ale niekedy sa jednoducho sekne. Jeho život na Srí Lanke bol skvelý, ak hovoríme o dovolenkovej destinácií, ale z pohľadu práce to bola bieda. Srí Lanku preto pre nomádstvo neodporúča.
Dôvody prečo:
Na Srí Lanke neexistuje neobmedzený internet. Všade sa platí za dáta, a to sumou 750 rupií (cca 5 eur) za 5 GB dát. Čo je na srílanské pomery neuveriteľne veľa. Čo sa potom na hosteloch, hoteloch a v reštauráciách stáva je, že vám povedia, že majú WiFi, ale vôbec nefunguje, pretože dáta sú vyčerpané a oni nechcú zaplatiť viac. Pre nomádov je tento ostrov nepoužiteľný.
Väčšina reštaurácií je drahšia ako reštaurácie v Bratislave. Za dusenú ryžu s kari s pár kúskami mäsa dáte 5 eur. Za rybu, ktorú vám predajú ako „dnes vyloveného tuniaka“, ale je to obyčajná makrela, dáte 7 eur. Za čerstvý ovocný džús dáte 2,50 eura. Srílančania nejedia vonku, v reštauráciách, tak ako napríklad Thajčania a iní ľudia v ázijských krajinách. Preto je takmer každá reštaurácia postavená pre turistov s turistickými cenami.
Za turistické atrakcie platia turisti prehnané ceny, ktoré sú často až 5 či 10-násobné oproti tomu, čo platia domáci. Chcete navštíviť budhistický chrám? Zaplatíte 3,50 eura (500 rupií). Chcete navštíviť národný park? Z vrecka vyberiete 35 eur iba za vstup, plus ďalších 35-50 eur za výlet - za džíp a šoféra. Domáci pritom platia výrazne menej. Napríklad v Thajsku taktiež fungujú dvojité ceny, ale tie rozdiely nie sú až také veľké ako na Srí Lanke. Zatiaľ čo v Európe sú dvojité ceny zakázané zákonom, v mnohých ázijských krajinách si z turistov robia chodiace bankomaty.
Časté sú podvody a žobranie. „Stalo sa mi, že mi taxikár vydal menej ako mal a keď som si vypýtal zvyšok, usmieval sa na mňa a žmurkal a vyhováral sa, že cesta trvala dlhšie. Ja som sa snažil s ním argumentovať (bez emócií či agresie), ale on sa vždy len usmial a zízal mi do očí – pritom mu bolo úplne jasné, čo robí,“ dodal L. Jurík.
