„Okolo tohto nápoja panuje stále ešte veľa záhad,“ hovorí Fabrice Herard, organizátor takzvaných Absintiád, zasvätených absintu v mestečku Pontarlier pri hraniciach so Švajčiarskom.

Absint, múza maliara Vincenta Van Gogha a básnika Paula Verlainea, ktorého zhubný vplyv vykreslil Émile Zola vo svojom románe Zabijak, bol nápojom umelcov 19. storočia. Destilovaný mok sa zrodil vo Švajčiarsku v 18. storočí a obsahuje od 45 do 72 percent alkoholu.

Na začiatku 20. storočia sa dospelo k záveru, že absint vyvoláva ťažké poškodenie mozgu, najmä preto, že obsahuje thujon v extrakte z paliny, ktorý je jednou zo surovín nápoja. Preto bol 16. marca 1915 absint vo Francúzsku zakázaný.

„Po absinte prepadali ľudia šialenstvu, pretože ho pili príliš a s vysokým obsahom alkoholu,“ súdi podľa agentúry AFP François Guy, majiteľ rovnomennej pálenice, ktorú v roku 1890 založil v Pontarlier jeho dedko. „Dnes štúdie ukazujú, že thujon nie je škodlivý, neblahé účinky absintu sú spôsobené alkoholom,“ zdôrazňuje.

Zákaz Zelenej víly vyvolal v oblasti Pontarlier, francúzskej metropoly anízových nápojov, ekonomickú katastrofu. Na začiatku 20. storočia bolo v tomto malom meste 23 páleníc a 111 krčiem. V páleniciach bolo zamestnaných takmer 3-tisíc ľudí a vyrábalo sa tam viac ako desať miliónov litrov vyvážaných do celého sveta.

„V tom čase záviselo 80 percent aktivity mesta na výrobe absintu a takmer nikto sa nedokázal preorientovať na inú produkciu,“ vysvetľuje François Guy.

V roku 1988 bol absint vo Francúzsku znova povolený, ale len pod názvom „alkohol na báze paliny“ s podielom thujonu obmedzeným na 35 miligramov na jeden liter nápoja. Prvé francúzske produkty na báze paliny sa znovu objavili v roku 1999. O dva roky neskôr bol zákonom opäť povolený názov absint, aby sa tak zabránilo švajčiarskym výrobcom privlastniť si túto značku.

Od tej doby absint zažíva rozkvet. Viac ako tucet páleníc vyrába vo Francúzsku okolo 800-tisíc litrov absintu ročne. François Guy vlani vyprodukoval 30-tisíc litrov absintu a dúfa, že čoskoro dosiahne hranicu 100-tisíc litrov. Akonáhle v roku 1983 prevzal rodinný podnik, pustil sa do boja za rehabilitáciu tohto alkoholu, až sa mu podarilo získať na európskej úrovni chránené zemepisné označenie Pontarlierský absint.

F. Guy zásobuje dvadsiatku barov a reštaurácií v Paríži, kde sa móda Zelenej víly vracia skôr medzi zámožnejšími zákazníkmi. „U mňa ide absint na odbyt veľmi dobre. Prichádza si ho vypiť veľa turistov, najmä Američanov, Kanaďanov či Brazílčanov,“ pochvaľuje si Mickey, vedúci rockového baru Cantada v Paríži.

Elixír básnikov má veľký úspech v zahraničí. „Absint sa predáva stále lepšie,“ raduje sa majiteľ podniku Absinth Depot v Berlíne Martial Philippi. Podľa tohto nadšenca, ktorý ponúka 300 druhov absintu, „mýtus zakázaného nápoja priťahuje a fascinuje ľudí všetkých vrstiev, rovnako ako pred sto rokmi.“