„Je to novinka vo futuristickom štýle, človek v podstate spí v škatuli,“ povedal 31-ročný Chorvát Dragan Kupresanin, ktorý si prenocovanie v hoteli Ostelzzz v jednej pokojnej ulici v centre Milána vyskúšal. „Páčilo sa mi to. Veľa ľudí sa vyhýba hostelom kvôli nedostatku súkromia, ale tu je to v pohode,“ dodal.
V štandardnej izbe je na seba nalepených osem kabín s posteľou širokou 90 centimetrov a dlhou dva metre. K dispozícii je vankúš a perina, dve zásuvky, priestor na batožinu a nočný stolík. Toaleta a sprchy sú spoločné. Ceny sa pohybujú od 19 eur s raňajkami po 150 eur počas milánskeho týždňa dizajnu.
Koncept sa zrodil v Japonsku v 80. rokoch ako núdzové ubytovanie pre takzvaných „salarymenov“, teda úradníkov a zamestnancov veľkých podnikov, ktorí pracujú dlho do noci a potom popíjajú v baroch, a pre nešťastníkov, ktorým ušiel posledný vlak.
V posledných rokoch začali hotely s mikroizbami vyrastať aj inde, najprv v okolí letísk, napríklad v Paríži, Moskve alebo v Bangkoku. Následne prenikli aj do centier miest, napríklad do Singapuru, Soulu či Bombaja. V Európe sú mimo letísk vzácne, okrem Milána a Barcelony sa dá na ne naraziť ešte v Amsterdame.
Podľa blogerky Agnes Sabatiniovej, ktorá píše o cestovaní, „je jediným negatívom kabínového hotela klaustrofobický pocit, ktorým môžu trpieť niektorí hostia“. Inak však majú mikroizby hneď tri výhody – poskytujú dostatok súkromia, sú lacné a centrum je na dosah ruky.
„Stiesnené priestory nerobia mladým ľuďom problémy. Jediné, čo požadujú, sú technológie –automatický check-in a zásuvky na nabíjanie ich elektronických prístrojov,“ tvrdí autorka blogu I‘ll B right back.
