Začiatkom júna zverejnil satirický web Science Post článok s chytľavým headlinom „Štúdia: 70 percent používateľov Facebooku si prečíta len titulky vedeckých článkov pred tým ako ich okomentuje“. Tento článok na sociálnych sieťach zdieľalo takmer 49-tisíc ľudí a nie je vylúčené, že medzi nimi boli aj takí, ktorí obsahu článku nevenovali pozornosť, ale mysleli si, že ide o serióznu vedeckú štúdiu.

Celý článok totiž tvorili len dve zmysluplné vety. Zvyšok tvorila veta a zhluk slov typu: „Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nullam consectetur ipsum sit amet sem vestibulum eleifend.“ Experiment v praxi, ktorý evidentne fungoval na sociálnych sieťach, je podložený najnovšie vedeckým dôkazom.

Články, o obsahu ktorých nevieme takmer nič

V apríli tohto roka vyšla štúdia vedcov Columbia University a French National Institute, ktorí zistili, že až 59 percent článkov, ktoré ľudia „sharujú“ na sociálnych sieťach, si nikdy neotvorili a v skutočnosti si prečítali len nadpis článku.

Depresívne na tomto zistení je fakt, že na Facebook a Twitter sa tak v zásade nechtiac dostávajú články, ktoré neskôr ovplyvňujú verejnú debatu a rozhodujú o tom, ktorá téma sa v spoločnosti dostane do centra pozornosti.

„Ľudia sú viac ochotní zdieľať článok ako ho prečítať,“ povedal spoluautor štúdie Arnaud Legout. To je podľa neho typické v čase, keď je človek doslova zahltený návalom informácií. „Ľudia si vytvárajú názor na základe súhrnu alebo sumáru zo zhrnutí bez toho, aby mali snahu zisťovať o téme viac do hĺbky,“ dodal.

Vedci skúmali predovšetkým sociálnu sieť Twitter, kde počas jedného mesiaca zozbierali všetky zdieľané linky piatich spravodajských portálov (tie boli v skrátenom formáte bit.ly) a porovnali ich s počtom klikov. Zistili, že počet zdieľaní bol v niektorých článkoch vyšší ako počet klikov na tieto články.

Výskum zistil, že ľudia majú tendencie zdieľať článok len preto, aby z princípu niečo zdieľali a virálmi sa stávajú články nie na základe kvality obsahu, ale často chytľavého headlinu.

Informačný pretlak

Žijeme v paradoxnej dobe. Konzumujeme trikrát viac informácií ako pred 50 rokmi, napriek tomu nič nenasvedčuje tomu, že verejnosť svetu rozumie lepšie. Z prieskumu Pew Research Center nemali Američania v roku 2007 väčšie znalosti o aktuálnych domácich a zahraničných politických témach ako koncom 80. rokov.

Je zrejmé, že kto sa dobre orientuje, môže vďaka internetu získať skvelý prehľad. Musí ale vedieť rozlišovať medzi kvalitnými a nezmyselnými informáciami, inak podľahne absolútne bláznivým konšpiračným teóriám.

Dôvodom je, že nečelíme len explózii ľahko dostupných dát a informácií. Pred vynálezom internetu tu bola trafika, knižnica či televízia. Oproti minulosti sa tieto informácie k spotrebiteľom šíria inými kanálmi, oveľa prístupnejšími a rýchlejšími, čo spôsobuje, že sa v nich dá pomerne ľahko stratiť alebo naopak uveriť skresleným informáciám už len z dôvodu, že čítame len titulky článkov.  

Medzi tieto informácie patria nielen správy zo sociálnych sietí ale aj maily: stovkám priateľov a známych, kolegom a príbuzným môžeme kedykoľvek napísať správu.

Vo firmách to vedie k neželanému informačnému odpadu, keď manažéri dostávajú do schránky desiatky až stovky mailov denne a odpovedajú na ne po večeroch a cez víkendy. Francúzi to vyriešili v máji po svojom, keď zákonom umožnili zamestnancom neodpovedať po šiestej večer na pracovné maily.