Zelenčan Igor Blaho vyzeral byť rozumný a pragmatický človek. Ako mnohí iní mladí ľudia, ktorí si veria a majú aj dosť síl, sa v polovici 90. rokov dal na podnikanie. Jednu firmu založil s jedným spoločníkom, potom pridal ďalšiu, robil najmä v stavebníctve, realitách, najviac sa im darilo s výrobou okien.
Napriek tomu sa dopustil „nerozvážnosti“. Dal sa na výrobu vín. Keď sa ho pýtame, či mu to za to stálo, či sa to vyplatilo, smeje sa: „Finančne asi nie. Ale silno nás to baví.“
Vinárstvo, ktoré s manželkou vybudoval, je zvláštne. Už tým, že v malokarpatskej oblasti pestuje iba modré odrody. Na otázku prečo odpovedá rozumne a pragmaticky – červené víno má rád. Najviac asi Alibernety, modré rulandy, ale napríklad aj Syrah. Z vlastnej vinice.
Počujete dobre – Blaho v Zelenči pár metrov od svojho vinárstva pestuje Syrah a spolu s ním na desiatich hektároch vlastného vinohradu ďalších 16 modrých odrôd. Ale poďme po poriadku. Igor pochádza zo Zelenča, dedinky kúsok od Trnavy, kde síce jeho rodina nikdy vinič nepestovala, no on sa k nemu akosi prirodzene prepracoval. Vínne pivnice v Zelenči a okolitých obciach ho priťahovali, najprv obdivoval kamarátov, potom začal skúšať výrobu aj sám. Na potulkách za vínom často zavítali aj do šľachtiteľskej stanice v Šenkviciach a tam Igorovi modré odrody doslova brali dych. Najmä novošľachtence slovenských odrôd pomenované podľa slovenských riek – Dunaj, Hron, Váh, Nitra, Rimava, Rudava, Torysa... A potom že Slovensko nie je na červené vína, vravel si.
Zdroj: 01
Blaho začal robiť s vínom vo väčšom a keď zistil, že ako malý výrobca sa na dodávateľov spoliehať nemôže, vytypoval si vhodnú pôdu, kúpil ju a začal budovať vlastné vinohrady. Poriadne, aj so závlahami. O voľbe modrých odrôd rozhodla nielen jeho osobná chuťová preferencia, ale aj štúdium literatúry a analýzy pôdy. Z nich vyplynulo, že sprašová pôda, akú má vo vinohrade, je lepšia pre modré odrody ako pre biele.
A potom mu už nik nemohol zabrániť, aby si vysadil všetko, čím ho šľachtiteľka pani Dorota Pospíšilová očarila. Všetky červené rieky a ešte úplne výnimočnú Rosu. Odrodu nakríženú s tramínom, ktorá vonia ako čajová ruža, takže pani Dorota neodolala a tejto slečne nepridelila meno po rieke.
,„Mám ich všetky, toľko na Slovensku nemá asi nikto,“ konštatuje lakonicky na tému slovenských červených riek. A z tejto prednosti pomaličky začína ťažiť. Predáva úspešne kolekcie týchto vín a so zaujímavými slovenskými červenými špecialitami začína bodovať aj na súťažiach. Pretože predsa len, nie nadarmo boli ušité na mieru slovenským pôdnym a klimatickým podmienkam.
Igor Blaho má ešte jednu prednosť, ktorá ho predurčuje na jeho novú prácu. Má sebe ten správny pokoj, precíznosť, hravosť a trpezlivosť, akú si pekné červené vína vyžadujú. Nikam sa neponáhľa. V pivnici nám dáva ochutnať z tankov jeho prvé pekný Pinot Danube (Dunaj, modrý ruland a Zweigeltrebe) a opulentný Syrah z ročníka 2009, ktoré sa ešte len chystajú do duba. „Na trhu chýbajú staršie červené vína. Tam vidím náš priestor,“ vraví.
A on naozaj predáva staršie vína, aj na jeho web stránke vidíte, že má v zásobách ročníky počnúc 2005-kou, kedy v podstate začínal.
Vlani sa mu, azda aj vďaka stavbárskym skúsenostiam, podarilo dokončiť zadnú časť jeho firmičky v starom uličnom dome na Hlavnej ulici. Dobudoval peknú pivnicu, kde má dosť priestoru aj na nafľaškované vína, má aj peknú degustačnú miestnosť, ešte chce prerobiť predajňu v prednej časti, aby sa aj tu dalo v malej partii voľačo prekoštovať.
Firmička si vystačí s piatimi-šiestimi ľudmi, výrobu stráži vincúr, ale štýl vína si určuje majiteľ. Tak ako sa mu to osvedčilo, donekonečna sa radí s kamarátmi a so svojim vínom sa hrá. Už to nie je ten pragmatický človek, ale muž, ktorého jeho práca neskutočne baví.
Zdroj: 02
