Ľudia v kanadskom Vancouveri zvyknú hovoriť, že Boh za šesť dní stvoril svet, ale ten siedmy neoddychoval, lebo tvoril ich mesto. Faktom je, že Vancouver je každoročne hodnotený ako najkrajšie mesto sveta spolu s brazílskym Riom de Janeiro a austrálskym Sydney.
Prepracovaní a zaneprázdnení ľudia zvyčajne utekajú na dovolenku do Kanady, aby tu v tichu neskutočne krásnej prírody našli znova silu, ktorú v uponáhľanej Európe stratili. Iba deväť hodín lietadlom z Viedne alebo z Frankfurtu nad Mohanom. Pokoj, oddych a úsmev môže každý nájsť práve vo Vancouveri. Javorové listy v jesennej Britskej Kolumbii sú údajne nezabudnuteľné.
V roku 1778 James Cook podstatne podcenil krásu prírody a bohatstvo, ktoré táto časť sveta ponúkala. Nemohol vedieť všetko, ale aj tak dostatočne obohatil svet o nové poznatky. Našťastie, na palube svojej lode HMS Resolution mal múdreho mladého dôstojníka Georgea Vancouvera. Ten, očarený týmto kútom sveta, sa tam v roku 1792 vrátil, aby túto časť sveta zabral pre britské kráľovstvo. Vtedy ešte netušil, že mesto raz ponesie aj jeho priezvisko.
Zdroj: 01
Záhrada západného Pacifiku
Mesto sa začalo naplno rozvíjať až v druhej polovici 19. storočia. Lovci kožušín, zlatokopovia, drevorubači, obchodníci. Všetci tu našli otvorenú náruč „ukecaného Jacka“ (Gassy Jack), ktorý sem prigúľal sudy s whisky a tak sem priniesol aj dobrú náladu a relax. Jeho krčma vraj bola postavená za 24 hodín a doteraz na jeho počesť stojí nielen pomník, ale celá stará štvrť mesta sa volá Gastown. Po whisky sem v roku 1887 dorazil aj prvý osobný vlak z Montrealu. Vancouver, diamant na pobreží Pacifiku, sa rokmi postupne dobrusoval, až nadobudol súčasnú podobu. Všade je neuveriteľne čisto, bezpečne, a okrem zimy, rozkvitnuto. Na každom kroku stovky mnohofarebných kvetov a, čuduj sa svete, palmy priamo vonku v parku. Nezodpovedalo to mojej predstave o studenej Kanade, lebo naozaj ich ani v zime neprenášajú dnu. Preto niektoré zábery z Vancouveru vyzerajú ako z Francúzskej riviéry.
Ihličnaté stromy, najmä cédre, sa týčia do výšky až 80 metrov a s výnimkou Downtownu, stredu mesta, rastú takmer v celom Vancouveri. Husté porasty poskytujú útočisko množstvu divokej zveri. Veveričky tu behajú po chodníkoch v obytných štvrtiach a do záhrad často zavítajú medvedíky čistotné. Ľudia z Vancouveru milujú zvieratá a prírodu.
Zdroj: 04
Pod parou proti času
Veľa ľudí si mesto mediálne vychutnalo v roku 1986, keď tu bola svetová výstava Expo. Päť plachiet Canada Place tu pripomína austrálske veľkomesto a je zároveň dobrým východiskovým miestom na spoznávanie najbližšieho okolia. Priamo do centra mesta sa pritom dostanú aj obrovské zaoceánske parníky a niekoľkoposchodové luxusné výletné lode. Práve Vancouver je štvrtým najhlbším prírodným prístavom na svete. Hydroplány zase sprostredkujú unikátny pohľad z oblakov na mesto. Napriek vyše dvom miliónom obyvateľov, ktorí v celej metropolitnej oblasti žijú, mesto pôsobí pokojne a dokonca aj v pracovných dňoch cítiť dovolenkovú atmosféru. Aj preto sa mnohí návštevníci už po svojej prvej návšteve zaoberajú nielen tým, ako sa sem čím skôr vrátiť, ale ako tu čo najskôr začať žiť. Potvrdili mi to mnohí Kanaďania, ktorí sa sem presťahovali z Toronta či z Montrealu okamžite po prvej návšteve. Okrem množstva múzeí ma zaujala najmä architektonická perla, ktorou je knižnica. Ak v nej sami nelistujete niektorý z jej tlačených zázrakov, cez jej sklenené steny môžete pozorovať tých, ktorí pri stolíkoch nielen listujú a čítajú, ale aj pokojne spia s hlavou na stole.
Vo Vancouveri všetkým merajú čas unikátne hodiny (Steam Clock), ktoré sú asi jediné na svete poháňané parou.
Nejde iba o biznis
Na svete nie je veľa miest, kde môžete dopoludnia plachtiť na jachte a popoludní sa nad mestom lyžovať. Pritom mesto máte z Grouse Montain ako na dlani. Množstvo zelene je citlivo zakomponované medzi mrakodrapmi. Ten prvý tu postavili v roku 1909. Spočítať súčasné je však naozaj ťažké, ale uniknúť z mesta do lesa či parku, problém nie je. Stanley park na ploche 405 ha patrí k najkrajším na svete. Nás Európanov tu okrem obrovského akvária zaujme najmä Totem Poles. Les indiánskych totemov, ktoré sem pozvážali z celej západnej Kanady, dáva tušiť nielen históriu Kanady, ale aj hrdosť na indiánske dedičstvo predkov. I keď Vancouver je zmes rôznych tvárí rôznych farieb, výzorov, náboženstiev a národov, má punc mesta slobody, lepšie povedané, mesta voľnosti. Len vysoká miera tolerancie, ktorá môže byť inšpiráciou pre celý svet, je zárukou života s úsmevom nielen na tvári, ale aj v srdci. Kanaďania však nielenže všetko berú s úsmevom, ale majú aj veľmi silné sociálne cítenie. Stačí si všimnúť, ako predavačka, ktorej necháte pár drobných z vydaných peňazí, ich dá do sklenenej gule, čo stojí takmer pri každej pokladnici. Aj takýmto spôsobom prispievajú obyvatelia Vancouveru na choré deti. Ďalšou zaujímavosťou je, že tu môžete stretnúť telesne postihnutých takmer všade – v obchodoch, na plavárni, v autobuse či v kine.
Whistler resort
Vancouver je však známy aj športovému svetu. Prebiehajúce zimné olympijské hry sú vyvrcholením mnohoročného úsilia a cieľavedomého budovania športového zázemia v krajine. Väčšina známych lyžiarskych časopisov považuje zimné stredisko Whistler za najlepšie zimné stredisko v celej Severnej Amerike, dokonca lepšie než americký Aspen. Toto stredisko je vzdialené len 77 míl (124 km) severne od Vancouveru. Žije tam približne 10-tisíc obyvateľov plus veľké množstvo mladých zamestnancov nielen z provincie Britská Kolumbia, ale hlavne z Austrálie a Európy. Ročne zavítajú do Whistleru viac ako dva milióny návštevníkov, predovšetkým lyžiarov a horských cyklistov. Počas XXI. Zimných olympijských hier bude práve Whistler hostiť väčšinu alpských, nordických a kĺzavých disciplín. Olympijská a paralympijská dedina vo Whistleri hostí viac ako 2 400 športovcov, trénerov a funkcionárov.
Moderná história športového Vancouveru sa začala v roku 1962, keď štyria biznismeni z Vancouveru začali s výskumom celej oblasti s cieľom usporiadať tu olympijské hry. Vytvorili spoločnosť Garibaldi Lift a vybudovali stredisko Whistler resort. V roku 1966 bolo sprístupnené verejnosti. O niekoľko rokov sa už stredisko uchádzalo o Zimné olympijské hry 1976. Tie sa však napokon konali v rakúskom Innsbrucku. Kanada však už bola domovom dvoch olympijských hier – Letných olympijských hier v roku 1976 v Montreale v provincii Quebec a Zimných olympijských hier v roku 1988 v Calgary v provincii Alberta.
Autor je prezident Kanadsko-slovenskej obchodnej komory a spolupracovník TRENDU.
Foto - SITA, www.hagiel.sk
