Známy nemecký hudobný publicista Rainer Moers mal štrnásť rokov, keď si na tráve kúpaliska v Kolíne nad Rýnom vložil do svojho kufríkového prenosného prehrávača platňu s nahrávkou skupiny The Beatles. Vtedy to bola hudba tínedžerov, ktorí tvrdili, že jej nemôže rozumieť nik zo starcov, ktorí mali nad dvadsať.
Dnes už má Rainer 67 rokov, ale beatlesmánia sa ho stále drží, hoci najpopulárnejšia skupina, ktorá sa na svete objavila v roku 1960 a na pódiách žila iba desať rokov. Ako štrnásťročný začal zbierať a s kamarátmi si vymieňať platne, fotografie, plagáty, suveníry, všetko, čo malo s The Beatles niečo spoločné. Od roku 1975 so svojou zbierkou putoval po vtedajšom západnom Nemecku. Vystavoval ju na dvadsiatich piatich miestach.
Jen z najkrajších barokových domov v historickom centre mesta Halle – dnes múzeum skupiny Beatles Zdroj: Ján Blažej
Tisíce kusov zbierky
V roku 1989 sa usadil v Kolíne nad Rýnom, kde našiel 60 štvorcových metrov a zriadil beatlesovské minimúzeum. O desať rokov ho však zatvoril a presťahoval do Halle, starobylého mesta v bývalej NDR, lebo tam pre zbierku našiel dostatočne veľký a dôstojný priestor. Priamo v historickom centre v zrekonštruovanom trojpodlažnom meštianskom barokovom dome zo začiatku 18. storočia.
Do piatich miestností s plochou 600 štvorcových metrov umiestnil šesťtisíc ukážok toho, čo zozbieral. Umelecké predmety, aj gýče. Gramoplatne i šálky na kávu, magnetofónové kazety i poháriky, CD-disky aj filmy. Tie tam príležitostne aj premieta. Medzi kuriozitami je aj zbierka vtipov, kópie z hlásení, ktoré na Johna Lennona zbierala v roku 1972 americká FBI i čokoládovú tyčinku Ringo Made in Italy.
Má aj hracie hodiny, ktoré hrajú Beatlesov a lyžičku, ktorou si John Lennon miešaval v šálke čaj v čase, keď ešte žil so svojou prvou manželkou Cynthiou. Sú tam aj figúrky štyroch členov skupiny v podobe ruských matriošok. Do Johna Lennona možno vložiť menšieho Paula McCartneyho, doňho Ringa Starra a najmenšou figúrkou (aspoň podľa výrobcu skladačky) je George Harrison. Ročne príde do múzea 20-tisíc milovníkov ich hudby. Ich šediví či holohlaví rovesníci skupiny, ale aj mladí, ktorých beatlesovské retro očarilo.
Nemci Beatles milujú
Nemci sú desaťročia veľkými fanúšikmi tejto kapely. V stotisícom meste Siegen v Severnom Porýní-Vestfálsku založil v roku 1998 istý Harold Krämer s manželkou Ilonou z dvoch tisícok rozličných kuriozít múzeum, ktoré sa dostalo dokonca aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Ako najmenšie múzeum tejto kapely na svete. Má iba 27 štvorcových metrov a je v jedálni bytu Krämerovcov, ktorí pre svoju dvojtisícovú zbierku nemajú na prenájom osobitných priestorov. Čo sa nevmestilo do obývačky, majú v „depozitároch“. V kuchyni a v krabiciach v spálni pod posteľami. Od mája 2009 do júna 2012 fungovala aj Beatlemania Hamburg v povestnej zábavnej štvrti St. Pauli. Hoci za tri roky predali 150-tisíc vstupeniek, kvôli nedostatku financií múzeum skrachovalo.
Rainer Moers je patrične hrdý na svoje už neexistujúce kolínske Múzeum Beatles, ktoré pokračuje v Halle. Je totiž najstarším múzeom kapely na svete. V britskom Liverpoole, odkiaľ sa vydali The Beatles dobývať svet, otvorili múzeum The Beatles Story až máji roku 1990 v historickom prístave Albert Docks, zapísanom do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je však neprekonateľne najnavštevovanejším na svete: od založenia tam prišli štyri milióny zvedavcov zo stovky krajín celého sveta.
Okolo 7 700 exponátov majú aj v Buenos Aires. Múzeum beatlesov je aj v Amsterdame a od mája 2015 aj v hoteli Korona v maďarskom Egeri. Majú aj fotografie, ktoré vytvoril Dežo Hoffman (1912-1986), dvorný fotograf skupiny The Beatles a ďalších hviezd šoubiznisu. Je to rodák z Banskej Štiavnice, ktorý vyrastal v Žiline a začas žil v Prahe.
V roku 1934 odišiel do Paríža, bol frontovým kameramanom počas talianskej invázie do dnešnej Etiópie aj fotografom v španielskej občianskej vojne. Za druhej svetovej vojny vstúpil do československého vojska vo Veľkej Británii a potom do britského kráľovského letectva. Po vojne žil v Londýne, no bol aj pri vzniku festivalu Bratislavská lýra.
Halle spomína Zdroj: Ján Blažej
