Desaťmiestny americký Lockheed Electra10A v USA narýchlo kúpil obuvnícky veľkopodnikateľ Jan Antonín Baťa, nevlastný brat a nástupca zakladateľa impéria Tomáša Baťu, aby mohol dokončiť svoju pracovnú cestu okolo sveta.
Mal už totiž jedno lietadlo tohto typu a vydal sa 6. januára 1937 na cestu k dodávateľom surovín, vtedajším i budúcim odberateľom obuvi a do svojich tovární cez Taliansko, Tunisko do Egypta, Palestíny, cez Blízky východ do Pakistanu, Indie, juhovýchodnej Ázie, Vietnam do Hongkongu.
Ten bol dvadsiatym ôsmym miestom pristátia. Pretože cez Pacifik by nepreletelo, v Hongkongu lietadlo rozobrali na menšie časti a loďou previezli do San Franciska. Loďou cestoval do USA aj J. Baťa so sprievodom. Kým on cez krajinu pokračoval vlakom a autami, posádka musela v prístave lietadlo opäť zložiť a preletieť do Chicaga. Tam sa mali stretnúť. Lietadlo sa však v Chicagu pri núdzovom pristátí v zlom počasí poškodilo a Baťa, ktorý nechcel čakať, kým ho opravia, sa rozhodol pre kúpu nového.
Z New Yorku však aj s majiteľom muselo do Európy loďou. Vyštartovalo až francúzskeho prístavu Le Havre a po štyroch medzipristátiach pristálo s Baťom 1. mája 1937 v Otrokoviciach.
Takmer päťmesačná cesta lietadlami, loďami vlakmi a autami merala 55 až 60 tisíc kilometrov, z toho obe elektry preleteli 28 tisíc dobrodružných kilometrov. Letelo sa s primitívnou dobovou navigáciou podľa mapy a kompasu zvyčajne len niekoľko sto metrov nad často nehostinným terénom, pristávali na jednoduchých trávnatých či hlinených plochách a palivo neraz tankovali z barelov.
Tomáš Baťa aj Jan Antonín Baťa boli veľkými priaznivcami letectva. Najprv v Zlíne potom v Otrokoviciach postavili letiská a na pracovné cesty po Európe aj na osem medzikontinentálnych letov kúpili postupne niekoľko typov lietadiel. Okrem topánok vyrábali aj klzáky, vetrone a od roku 1936 aj malé motorové lietadlá, ktoré predávali na štyroch kontinentoch. V Otrokoviciach sa vyrábajú doteraz. Lietanie sa stalo Tomášovi Baťovi osudným. V roku 1932 zahynul v lietadle, ktoré sa zrútilo krátko po štarte do Švajčiarska.
Dvojmotorové elektry začali vyrábať v roku 1934 a boli to na svoju dobu špičkové lietadlá. Tristokilometrovou rýchlosťou preleteli 885 kilometrov. Vyrobili ich pre rozličné najmä americké, ale aj niekoľko európskych aerolínií 112, vrátane dvoch pre firmu Baťa. Ďalšie kúpili armády.
Baťovo lietadlo, Lockheed Electra10A Zdroj: Ján Blažej
Obe české elektry mali kurióznu históriu. Prvá sa po havárii a oprave dostala nazad do Otrokovíc. V roku 1938 absolvovala s jedným s riaditeľov baťovského impéria Václavom Rojtom ešte 40 tisíc kilometrov na Ďaleký východ až po Saigon vo Vietname a nazad. Aký bol jeho osud za druhej svetovej vojny, nie je známe. Zrejme ho niekde rozobrali na súčiastky. Druhé lietadlo „uletelo“ Nemcom a Baťa ho predal kanadskému vojenskému letectvu. Po vojne zmenilo majiteľa ešte jedenásťkrát, dva razy núdzovo pristálo a napokon ho kúpil istý americký lekár z Texasu. Ten s nim však nelietal, iba ho vystavoval vo svojom hangári.
Tam ho vystopovali ešte pred revolúciou českí fanúšikovia leteckej histórie. Po revolúcii zlyhalo niekoľko projektov, ako ho získať do Československa. Napokon ho v USA kúpil český miliardár Ivo Lukačovič, majiteľ portálu seznam.cz. Sedem rokov ho v USA preňho totálne reštaurovali do letuschopného stavu a vybavili aj prístrojmi predpísanými na lety v súčasnej prevádzke.
I. Lukačovič je fanúšik lietania a vlastní aj pražské športové letisko Točná, kde si buduje súkromné letecké múzeum. Je v ňom aj Baťova Electra. S trinástimi medzipristátiami tam po zreštaurovaní preletela z USA. Na lietanie, hoci bez cestujúcich, má oficiálne povolenie amerického Federálneho leteckého úradu. Ako posledné lietadlo tohto typu na svete.
Baťovo lietadlo, Lockheed Electra10A, na fotografii Nikola Lukačovič Zdroj: Ján Blažej
Za riadením sedel aj Lukačovičov starší brat Nikola (na fotografii), ináč dopravný pilot pražskej spoločnosti, ktorý lieta malými luxusnými prúdovými lietadlami pre VIP klientelu. Vo voľnom čase a s veľkou chuťou sadá aj za riadenie oldtimera, ktorý bude podľa neho v Česku cudzine lietať dlhé roky.
Motory majú totiž do generálky ešte po 1 800 hodín, iné agregáty pred sebou tiež stovky, kým Electra si ich odlieta do roka 30 až 50 hodín. On totiž rovnako ako ďalší pilot majú povolanie, ktoré ich do elektry na dlhší čas nepustí.
