Fotografie a opisy z bedekeru neklamú. Rušný, farebný, historický a zároveň supermoderný. Rovnako tiež ohromujúci, ako aj odpudzujúci. Taký je Londýn v cestovnom sprievodcovi a rovnaký je aj na vlastné oči.
Nestratiť sa vo veľkomeste
Ak chcete za štyri dni vidieť a zažiť veľa z Londýna, musíte sa ešte v Bratislave zmieriť s tým, že všetko vidieť aj tak nestihnete a všade byť tiež nemôžete. Najmä sa musíte naučiť v tomto veľkomeste cestovať.
Notorická prehustenosť londýnskych ulíc urobila z metra najrýchlejší spôsob dopravy. Underground, najväčšia podzemná sieť metra na svete, má dvanásť tratí. Aby ste sa vyhli blúdeniu v podzemí, mali by ste si naštudovať mapu. Od zamestnanca v metre ju dostanete zadarmo - aj s dobrou radou, ako cestovať.
Na mape je každá trať označená vlastnou farbou. Centrálny Londýn je zóna číslo 1. Ceny cestovného závisia od nástupnej zóny a počtu precestovaných zón. Cestovanie z bodu A do bodu B je lacnejšie s čipovou kartou, ktorá sa dá sa kúpiť na staniciach metra.
Inou možnosťou lacnejšieho cestovania je Travelcard. Ide o lístok platiaci v metre, v autobusoch a vo vlakoch. Ak si kúpite Day Travelcard (po pol desiatej stojí len 8,90 libry), môžete metro vymeniť za nadzemnú železnicu a tú zase skombinovať s povestným červeným dvojposchodovým autobusom. Lístok v metre opatrujte ako oko v hlave. Pri východe ho musíte opäť vložiť do turniketu, aby ste sa dostali von cez automatické závory.
Double Decker Zdroj: Zuzana Kollárová
Neviem, ako to Londýnčania dokážu, ale ich metro je nielen rýchle, ale aj pohodlné a čisté. Nebudú vás tu obťažovať podgurážení bezdomovci ako na železničnej stanici v Bratislave. A nebudete tu mať pocit ohrozenia ako v posprejovanom podchode na bratislavskom Trnavskom mýte. Nikto si vás tu nebude všímať.
Dvadsať minúť v Undergrounde môžete využiť aj na študovanie rôznorodosti Londýnčanov. Chudí, tlstí, vysokí, nízki, bieli, čierni, ázijčania. V celom meste je množstvo ľudí s pôvodom mimo Európy, ktorých rodiny môžu v Británii žiť už generácie. Ako v mnohých svetových metropolách, aj v Londýne máte pocit, že sa tu stretávajú všetky národy sveta. Klišé predstavu o typických ryšavých a pehavých Angličanoch často nezbadáte. A ak áno, potešíte sa. Na takúto pestrosť Slováci zvyknutí nie sú. Dodnes rozmýšľam nad tým, ako dokážu takí rôznorodí ľudia, s rôznymi zvykmi, návykmi, vierovyznaním a povahou spolu dobre fungovať.
Po meste premáva okolo 700 autobusových liniek. Sú rozmiestnené paralelne s linkami metra. Pri kratších úsekoch sú rýchlejšie ako metro a tiež lacnejšie. Autobusy nestoja na každej zastávke. Ak chcete nastúpiť, musíte šoférovi zamávať. Lístok necvakáte v strojčeku. Nastupujete prvými dverami a ukážete ho vodičovi.
Napriek hustej premávke sú autobusy bezpečným a pohodlným dopravným prostriedkom. Na druhom poschodí sa cítite ako na vyhliadkovej veži. Londýnski autobusári sú mimoriadne dobrí šoféri. Doslova sa prepletajú hustou premávkou a v úzkych uličkách sa oknami až obtierajú o konáre stromov. Pritom musia dávať pozor na nebezpečných cyklistov, s ktorými sa zrážajú v jednom jazdnom pruhu.
Ak chcete pri poznávaní Londýna okúsiť väčšie pohodlie, môžete si stopnúť typický čierny taxík - black cab - alebo zavolať minicab. Jedine čierne taxíky majú licenciu zastavovať na ulici, "minicabs" je potrebné telefonicky objednať.
Najväčší zmätok robia na cestách turisti. Chvíľu im trvá, kým si zvyknú, že tu autá jazdia vľavo a pochopia, ako si na ne dávať pozor. Priechodov pre chodcov je veľa, ale ani domáci červené svetlo semaforov neberú vážne.
Uhorka vedľa histórie
Swiss Tower alebo aj The Gherkin (Uhorka) či The Cheese Grater (Strúhadlo na syr). Tak volajú Londýnčania vari najznámejšie vysoké budovy. Tieto od roku 2012 zatieňuje nová dominanta Londýna - mrakodrap v tvare črepu - The Shard. Tento "Črep" sa vďaka svojej výške 310 metrov stal najvyššou budovou v EÚ. Mrakodrap má 72 poschodí. Sú tam kancelárie, reštaurácie a päťhviezdičkový hotel Shangri-La. Dokonca sú tu aj byty, ktoré sú najvyššie položené v celej Británii.
The Shard Zdroj: Zuzana Kollárová
Mrakodrapy rozdelili Angličanov na dva tábory. Jedným sa nové dominanty pozdávajú, druhým zase prekáža, ako ovplyvňujú panorámu mesta. Napríklad Črep zatieňuje pohľad na svetoznámu Katedrálu sv. Pavla, (St. Paul's Cathedral), druhú najväčšiu chrámovú kopulu na svete po Chráme sv. Petra v Ríme.
Vtipne to zhodnotil princ Charles. Podľa neho tieto mrakodrapy menia Londýn na "veľký piknikový stôl, na ktorom majú obrovskú uhorku a teraz im pribudla aj gigantická soľnička". V plánoch mesta sa už uvažuje s výstavbou ďalších 240 mrakodrapov. Mrakodrapy sú "splendid isolation" pre bohatých. Tým druhým sa ale v druhom Dubaji na Temži veľmi žiť nechce.
Poriešené to v hlavách majú turisti. Napriek tomu, že posledné poschodia mrakodrapov fungujú ako vyhliadky pre turistov, do Londýna neprichádzajú preto, že sú zvedaví na Uhorku, Strúhadlo či Črep. Ich zástupy smerujú naďalej najmä k historickým ikonám mesta.
Ako sa tu žije
Určite rýchlo. Každý sa ponáhľa za svojím cieľom - do práce a z práce domov a študenti zase do škôl. Starých ľudí na uliciach veľmi nevidno. Srdce Londýna nie je priateľské mesto pre seniorov. Žije sa tu pre nich príliš rýchlo. Starých ľudí preto objavíte najviac v múzeách - ale aj to budú pravdepodobne turisti a nie domáci.
Na vysedávanie v reštauráciách cez týždeň Londýnčania čas nemajú. Ani na vyváranie teplých večerí doma. Preto sú tu najobľúbenejším obedovým menu sendviče plnené na rozličný spôsob.
Buckingham Palace Zdroj: Zuzana Kollárová
Ktovie, čo by Angličania jedli, ak by Johna Montagua, kniežaťa zo Sandwichu, ktorý bol vášnivým hráčom, neprepadol pri hazarde hlad. Keď mu v roku 1792 spoluhráč pri hraní nechcel dovoliť prestávku na večeru, prekonal hlad tým, že si medzi dva plátky chleba vložil kus mäsa. Tak sa (vraj) zrodil sendvič.
Po sendvičovom týždni sa v piatok všetko zázračne otáča. Londýnčania začínajú žiť. V dobrých puboch voľné miesto nenájdete. V nedeľu večer sa osadenstvo opäť preriedi - všetko sa dostáva do starých, zabehaných koľají.
Parky ako záchrana duše aj tela
Okrem krčmového relaxu si Londýnčania doprajú aj ten skutočný. Puby dopĺňajú pohybom na čerstvom vzduchu. Každá mestská časť má vybudované udržiavané športoviská a krásne parky. Tie sú naozajstným miestom pokoja a Londýnčanom pomáhajú prežiť hektický život vo veľkomeste.
V Hyde Parku môže každý verejne a slobodne vyjadriť svoj názor na rozličné veci a udalosti. Ľudia sa tu vyrozprávajú alebo vykričia, iní zase oddychujú v lete na tráve, čítajú knihu, ďalší sa opaľujú alebo si robia piknik, behajú, hrajú futbal či korčuľujú na kolieskových korčuliach. A v parku si vás prezerá nebojácna zvedavá veverička.
Doubledeckery, červené búdky, Big Ben a všeličo iné
Londýn si napriek mrakodrapom stále zachoval svoju starú tvár. Jej súčasťou sú nielen typické Doubledeckery ale aj červené poštové schránky a telefónne búdky. Môžete sa pri nich odfotiť, dá sa z nich aj zavolať. Ale to neodporúčam, lebo niektorí si ich tu zamieňajú za verejné záchody.
Jedinečnú atmosféru si môžete užiť na londýnskych trhoch. Tu nájdete aj najviac skutočných Londýnčanov. Medzi najznámejšie patria Camden Market, Greenwich Market, Covent Garden, Apple a Jubilee Markets alebo Whitechapel Market.
Do Covent Garden prichádzajú Londýnčania radi najmä v sobotu. O desiatej si dajú anglické raňajky a pri klobáse, volskom oku a fazuli si vypočujú koncert pouličného umelca či pozrú kúsky akrobata. Sú tu útulné kaviarne a obchodíky. Trh so starožitnosťami sa tu strieda so všeobecným trhom a cez víkend trh s umením.
Cez westminsterský most k Big Benu až k Westminsterskému palácu, kde sídli britský parlament - pamiatka UNESCO, kde od roku 1066 korunovali anglických panovníkov. Je tu poriadna tlačenica turistov. Kto by však celkom zblízka nechcel počuť odbíjanie zvonu, nazvanom po členovi parlamentu sirovi Benjamínovi Hallovi. Jeho zvuk je od roku 1923 znelkou BBC. Architektonickou protiváhou k Big Benu je Victoria Tower, najvyššia a najväčšia štvorcová veža sveta.
Big Ben Zdroj: Zuzana Kollárová
Lákadlom v blízkosti Big Benu je atrakcia London Eye. Je to vlastne obrovské "ruské kolo" s uzavretými kabínkami. Na jazdu, ktorá trvá len pol hodiny tu stále čakajú desiatky ľudí. Z bublín si môžu vychutnať Londýn ako na dlani.
Od Big Benu sa vydáte peši k Tower Bridge - ďalšej londýnskej ikone, prvému mostu cez Temžu postavenému v 19. storočí. V jeho vežiach možno vidieť miestnosti s pôvodným zdvíhacím mechanizmom. Stredná časť mosta je zdvíhacia. Ak chcú vysoké lode prejsť popod most, musia to oznámiť.
V blízkosti Westminsterského paláca nájdete Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey). V krásnej gotickej stavbe za vstupné 18 libier spoznáte za hodinu a pol takmer celú históriu panovníkov Anglicka. Ich honosné náhrobky sú dôkazom pominuteľnosti mocných, sú svedectvom panovníckych intríg a zločinov v mene moci. Okrem panovníkov je tu pochovaných takmer 400 ďalších známych osobností anglickej histórie.
Soho je ešte stále synonymom miesta neresti a hriechu. Ale len synonymom. Povesť skazenej štvrte získalo už dávno, v 19. storočí, keď si ho obľúbilo londýnske podsvetie. Dnes sú tu kluby pre pánov, sídlia tu divadlá, filmové spoločnosti, vydavateľstvá, hudobné nakladateľstvá a reklamné agentúry.
Vstupom do China Town si musíte pripadať, akoby ste sa ocitli priamo v Číne. Vyvalí sa tu na vás množstvo vôní čínskej kuchyne. Zaplatíte pevnú sumu a jete koľko chcete. Večer sa zdá vyť toto miesto oveľa príťažlivejšie ako dopoludnia, keď z reštaurácií vynášajú smeti po hosťoch. Vo výkladoch visia nezjedené opečené pekingské kačice. Pri dennom svetle majú však neprirodzenú červenú farbu a od návštevy skôr odrádzajú.
Hlavnou londýnskou nákupnou ulicou je Oxford Street. Nemusíte byť nákupným maniakom, ale do Harrodsu, najluxusnejšieho obchodného domu sveta v Knightsbridge, by ste sa mali pozrieť. Kedysi to bol malý obchod istého pána Harrodsa a dnes tu zamestnávajú vyše 4000 zamestnancov. Patrí Egypťanovi Mohammedovi Al-Fayedovi, otcovi Dodiho, priateľa princeznej Diany. Známi milenci zomreli spolu pri havárii auta a na schodišti na prízemí je im venovaný oltár. Al-Fayed si vnútro obchodu prerobil na svoj egyptský vkus - je plný mramoru a egypských sfíng.
Môžete sa tu prejsť okolo nábytku alebo šperkov za milióny. Do obchodu mieria zástupy turistov. Odchádzajú so suvenírom za dve libry v taške s logom obchodu. Zážitkom však určite bude nákup vo svätostánku pre labužníkov - v lahôdkach Food Halls v suteréne obchoďáku.
Nie je námestie ako námestie. Piccadilly Circus je jedno z najexponovanejších miest v Londýne. Susedí s hlavnými nákupnými a zábavnými centrami. Exkluzívnu pozíciu v srdci West End-u narušuje to, že je to jedna z najrušnejších dopravných križovatiek. Máte pocit, že sa na vás súčasne rútia autá hneď z viacerých strán. Hoci pre turistov je to obľúbené miesto schôdzok, z tohto "cirkusu" treba radšej utekať.
Piccadilly Circus je spojené s ulicou Piccadilly. Meno dostala podľa domu patriacemu krajčírovi Robertovi Bakerovi. Predával rôzne druhy límcov a golierov, ktoré sa označovali názvom piccadils. Námestie je známe predovšetkým vďaka neónovým reklamám. Ich predchodkyne - reklamné tabule - tu "zdobia" budovy už od začiatku 20. storočia.
Smer prehliadky v strede Piccadilly Circus ukazuje bôžik lásky Eros na vrchole fontány. Ten vás nasmeruje na Trafalgarské nemestie. To je pravé srdce Londýna. Krásne, majestátne námestie pomenované podľa bitky pri Trafalgari v roku 1805. V nej zvíťazilo britské námorníctvo vedené Horatiom Nelsonom v poslednej veľkej námornej bitke plachetníc nad španielsko-francúzskou flotilou. Práve preto v strede tróni Nelsonov stĺp obklopený fontánami a štyrmi bronzovými sochami levov.
Trafalgar Square Zdroj: Zuzana Kollárová
Na námestí nájdete viaceré významne stavby a budovy ako National Gallery, National Portrait Gallery, Canada House, South Africa House alebo kostol St. Martin in the Fields.
Najmä bez návštevy National Gallery z Londýna neodchádzajte. Na vlastné oči (a zadarmo) môžete vidieť slávne obrazy Botticelliho, Leonarda da Vinciho, Michelangela, Raphaela, Rembrandta, Monetho alebo Van Gogha. Je to naozaj zážitok navyše umocnený aj tým, že k obrazom sa môžete dostať celkom blízko. A takto si doslova vychutnáte každý pohyb štetca svetových majstrov. Asi sa tu neboja pomätených šialencov, ktorí môžu skvosty zničiť. Alebo majú dômyselný pozorovavací systém, o ktorom návštevník ani netuší.
Aj s prázdnym vreckom sa dostanete do British Museum. To vzniklo v 18. storočí ako kabinet kuriozít a dnes je jedno z najväčších, najpopulárnejších a architektonicky najkrajších múzeí sveta. Nemusíte cestovať za sfingami a múmiami do Egypta alebo do Grécka, aby ste videli známe chrámy, či na Veľkonočný ostrov za "chodiacimi sochami". Nájdete ich tu. Medzi najznámejšie exponáty určite patrí najväčšia mimo egyptská múmia, Rosetta Stone s nápisom v troch jazykoch, ktorý pomohol rozlúštiť hieroglyfy a sochárske priečelia chrámu Parthenon z Aténskej Akropoly.
Buckinghamský palác - oficiálne sídlo kráľovnej, najslávnejší kráľovský palác v Londýne, je pre turistov otvorený len v lete. Napriek tomu sa tu aj v zime tlačia pri plote zvedaví a nedočkaví turisti. Chcú aspoň na chvíľu zazrieť niekoho z kráľovskej rodiny. Uspokoja sa však aj s pohľadom na výmenu stráží pred palácom. Po skončení tohto obradu sa môžete prejsť v blízkom St. Jame's Parku. Vraj je to najkrajší park v Londýne.
A keď vás prepadne hlad a smäd
Podľa štatistík je Londýn jedným z najdrahších miest na svete. Drahé ubytovanie a drahá strava. Napriek tomu tu od hladu nezomriete, ani keď nepatríte k horným desaťtisícom. Možností nasýtiť sa je v Londýne veľa. Len by ste sa mali vyhnúť reštauračným "pascám na turistov".
Tie ponúkajú predražené a chuťovo najhoršie jedlá. Tie máme napríklad aj v starých uliciach Bratislavy, kde lákajú cudzincov na zaručene slovenské halušky. A v Londýne zase natrafíte na takéto pasce v blízkosti Piccadilly Circus, Leicester Square, okolo Britského múzea a Westminsterského paláca. Podľa londýnčanov najhoršie jedlá nájdete pod značkou "Steak House".
Oplatí sa preto radšej vyskúšať obľúbené miesta domácich. Zasýtiť sa dá aj sendvičom. Miest, kde sa dajú kúpiť, je viac ako dosť. Nájdete tu aj známu sieť Subway, stánky s kebabom, veľké aj malé siete supermarketov. Na predmestiach sú ceny v reštauráciách omnoho nižšie.
Aspoň raz skúste anglické raňajky. Klobása, fazuľa v rajčinovej omáčke, volské okolo, šunka so sendvičom - menu za 5 - 6 libier vás tak zasýti, že hlad pocítite najskôr popoludní o piatej.
Naobedovať sa môžete za veľa a aj za málo. Dobre a aj zle. Za dobrou kávou sa však nachodíte. Ani Lavazza tu nie je taká, na akú sme u nás zvyknutí. Zato pivo je tu skvelé a rôznych chutí.
A posledné pozitívum. Napriek státisícom ľudí v uliciach sa tu cítite veľmi bezpečne. Londýn je bezpečné mesto, v centre vás neokradnú, ani v bočných uliciach nevidíte drogáčov či bezdomovcov. Nevedno, kde sú, lebo v takomto veľkomeste musia niekde byť.
