Situácia sa dostala až do takého štádia, že viac ako 300 hotelov a reštaurácií združených vo Zväze hotelov a reštaurácií SR podalo žalobu, na organizácie, ktoré združujú autorov, výkonných umelcov a producentov. Dôvodom je, že si neplnia zákonné povinnosti voči hotelom a reštauráciám. Situáciu dlhodobo nedokáže vyriešiť ani Ministerstvo kultúry SR.

Problémy podľa generálneho manažéra zväzu Mareka Harbuľáka neodstránil ani nový autorský zákon, účinný od 1. januára 2016, ktorý okrem iných zmien mal výrazne zjednodušiť procesy spojené s uzatváraním zmlúv medzi hotelmi, reštauráciami na jednej strane a organizáciami kolektívnej správy (SOZA, Slovgram, Ozis, LITA, SAPA) na druhej strane.

Autorský zákon ukladá povinnosť týmto organizáciám predložiť používateľom (hotelom, reštauráciám) jednu zmluvu, ktorou si vysporiada nároky všetkých piatich organizácií kolektívnej správy. Od tohto návrhu sa očakávalo zníženie administratívnej záťaže, ale aj nákladov na licenčné odmeny. Do dnešného dňa si podľa zväzu organizácie kolektívnej správy voči používateľom túto zákonnú povinnosť v oblasti verejného prenosu neplnia.

Zväz hotelov a reštaurácií SR ešte v apríli 2017 zaslal Ministerstvu kultúry SR podnet na preverenie plnenia povinností OKS. Od podania ubehol viac ako jeden rok, do dnešného dňa bez konkrétnych záverov či výstupov.

Zásadný problém hotelieri vidia v absencii akejkoľvek kontroly alebo regulácie pri tvorbe sadzobníkov týchto organizácií. Ako uvádza zákon, pri stanovovaní výšky sadzieb je jediná zákonná podmienka a to, že dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.

Prax však podľa M. Harbuľáka jednoznačne dokazuje, že takáto úprava nie je dostačujúca. Viaceré porovnávacie analýzy a štúdie preukazujú, že používatelia na Slovensku (teda hotely, penzión, či reštaurácie) platia najvyššie odmeny v porovnaní s inými európskymi krajinami. Stačí porovnanie so susedným Rakúskom – tu podľa zistení ZHR SR platia hotelieri za jeden televízny prijímač v hotelovej izbe, alebo inom priestore ročne 7 eur, na Slovensku je to 12x (!) viac.

Zväz preto v decembri 2016 podal podnet na Protimonopolný úrad SR vo veci podozrenia na zneužívanie dominantného postavenia zo strany LITA, autorská spoločnosť. Po takmer roku a pol úrad nerozhodol, či vo veci bude konať.

Problémom pre ubytovacie zariadenia sú aj kritéria pre výpočet odmien, ktoré sú podľa názoru zväzu v prípade niektorých organizácií kolektívnej správy v rozpore s ustanoveniami autorského zákona, konkrétne uplatňovanie obsadenosti v ubytovacích zariadeniach.

„Považujeme minimálne za rozporuplné, ak ubytovacie zariadenia platia za verejný prenos v izbách, ktoré nie sú obsadené hosťami. Zdĺhavé skúmanie našich podnetov bez akýchkoľvek výstupov spôsobuje každoročne neistotu na strane tisícov podnikov len v ubytovacích či stravovacích službách, nikým nekontrolovaný rast nákladov a riziko súdnych sporov,“ konštatoval na tlačovej besede Marek Harbuľák.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti Zväz hotelov a reštaurácií SR podal v apríli tohto roka žalobu o určenie obsahu zmluvy, ktorá sa vzťahuje na všetky organizácie kolektívnej správy. „V spore by tak mal rozhodnúť príslušný súd, budeme čakať na vytýčenie súdneho pojednávania,“ konštatoval M. Harbuľák.