Malé pivovary nielenže rozširujú ponuku na trhu slovenských pív, ale nachádzajú si čoraz viac zákazníkov medzi tými, ktorým nesedí globalizovaná unifikovaná chuť piva európskeho štýlu. Ruku na jazykové „poháre“, pivári, chutí vám stále jedno a to isté pivo, ktoré sa síce odlišuje jemnými chuťovými a farebným i jemnými nuansami, ale v podstate má rovnaký chuťový vnem? Skutočný gurmán tiež odmieta šunku zo supermarketu, ide cielene za domácim výrobkom od mäsiara. Alebo ak chce dobrý chlieb, vyberie sa len za svojim malým pekárom. Presne rovnako fungujú vo väčšine slovenské miestne, mestské i dedinské mini pivovary.
Renesancia malých pivovarov sa začala pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti naberá na obrátkach, lebo o pivá, často netradičných a prekvapivých chutí, je medzi skutočnými milovníkmi piva eminentný záujem. Prečo je tomu tak, sme zisťovali počas zástupcami pivovarníckeho cechu na Staromestskom Beerfeste. Jeden malý pivovar je z Bratislavy, druhý mini z neďalekého mestečka, ktorému kraľuje „zelí“ a tretí rovnako neveľký z rázovitej hôrnej Terchovej.
Pivo z minulosti, kde kraľovali viechy
Na Vysokej ulici v Bratislave v minulosti dominovali preslávené viechy. Po ich čaru, vínku a družnej atmosfére nezostalo ani slychu, ani moku. V čísle 15 sídli dnes Starosloviensky pivovar. Názov má archaický a aby mal ešte viac historizujúci šmrnc, nazvali ich kvasinkové pivo Pressburg podľa nemeckého názvu Bratislavy . Prečo? „S kolegom Jurajom Gajdošom sme sa tak dohodli,“ marketingovo a lakonicky odpovedal na historické pele – mele konateľ pivovaru Peter Piringer.
V pivovare začali variť pivo minulý rok. Pol roka sídlili za Istropolisom na Škultétyho ulici a pred šiestimi mesiacmi sa presťahovali na súčasnú adresu, kde vládlo v minulosti výhradne víno.
Starosloviensky pivovar Zdroj: Milan Nemec
“Varíme Pressburg smrekové a Pressburg kvasinkové 12,4. Je to klasická dvanástka, ale silnejšia.“ Pivo vyrábajú v 200 a 100 litrovej várni. Majú štyri 150 litrové tanky a v malom pivovare nechýba z technológie nič, čo treba na dobré pivo. Množstvo vyrobeného piva ovplyvňuje počasie a smäd hostí. Podľa toho ho varia. Všetko pivo sa minie v ich reštaurácii, ktorá je v budove mini pivovaru.
Nedávno prekvapili klientelu svojim Pressburgom smrekovým. „Pri varení pridávame mladé výhonky smrekových šušiek. Tým sme sa preslávili, nemá ho zatiaľ nikto iný, sme prví“, vysvetľuje P. Piringer.
Ochutnal som smrekové pivo ako zvedavý vyznávač horkých pív plzenského typu. Pivo malo úplne nepoznanú chuť a doznievalo vo výraznej plnej horkosti. Je to určite rarita, otázka je, či klienti nezostanú klienti len pri jednom pohári? „Vyrábame aj sladové pivá horké, sú nemeckého typu, pretože takto sa chceme odlišovať. Veľa pivovarov robí sladšie pivá.“ Slovenský pivovarnícky svet je oproti pivným veľmociam maličký, ale priam stvorený pre mini pivovary akým je Starosloviensky. „Začínajú pribúdať a verím, že v blízkom čase, teda v priebehu niekoľkých rokov, sa to veľmi rozšíri tak ako v Čechách,“ optimisticky dodal Peter Piringer.
Pivo z mesta zelí
Stupava má nielen preslávenú kapustu či pesničku o povestne smutnej krčme, ale pred niekoľkými mesiacmi v tomto mestečku kúsok od Bratislavy začala trojica nie starých vyznávačov istého hudobného smeru spojeného nerozlučne a na veky s pivom, variť vlastné pivo.
Stupavskému zelí sa nedá konkurovať, ale podobne vyhlásené meno si pomaly získava pivo z tamojšieho Pivovaru Stupavar. Najprv fungovali spomínaní nadšenci piva ako domáci pivovar. Varili si pivo len pre seba a svojich kamarátov, lebo im iné značky piva prestali chutiť. Jedného dňa sa rozhodli, že pôjdu do toho vo väčšom.
Stupavar pivo Zdroj: Milan Nemec
Pivovar Stupavar vznikol vo februári 2013. Špecializujú sa na úzky región. „Varíme okolo komína, nechceme pivo vyvážať. Je enem pro nás a pro naše dzeci,“ usmieval sa obchodný sládok pivovaru Luboš Kružic. „To znamená, že naše pivo pijú len v Stupave a Bratislave.“ Majú tisíc litrovú várňu a kapacitu 1500 až 2 000 hl piva ročne. Momentálne vyrábajú šesť druhov piva.
„Základ je samozrejme ležiak svetlá jedenástka, dvanástka Jantár, trinástka tmavé, v lete pšeničná dvanástku a ujalo sa dobre ďumbierové pivo, kde pridávame iba čerstvý zázvor. Na zimu máme pripravenú novinku anglického typu a budú pribúdať ďalšie sezónne špeciály,“ povedal.
Pivo z ich pivovaru vnímajú ako čerstvú potravinu. „Vždy čerstvé pivo dostanete kúpiť v našom pivovare,“ hovorí Luboš Kružic. „Keď sa dováža do krčiem, ide cez nás a nie cez žiadneho obchodníka. Rozvážka robíme dvakrát do týždňa. To znamená, že naše pivo je vždy zaručene čerstvé.“
Nadšenci z Pivovaru Stupavar majú svojho mäsiara, nechodia kupovať do hypermarketov a radšej si zeleninu vypestujú.„Samozrejme, neberieme to úplne dogmaticky, ale každý má nejakú tú záhradku,“ hovoria. Podobne sa riadia pri výrobe piva. Kvalitné základné suroviny, žiadne úpravy a chemické esencie. Slad je zo Slovenska, chmeľ slovenský, český a americký, sušené kvasnice z Nemecka ako základ pre ich vlastnú kvasnicovú živú kultúru a používajú vlastnú stupavskú vodu. „Všetko je to o čistých produktoch,“ končí stupavský sládok Kružic. „Znova opakujem, že pivo robíme aj pre seba. My sme pivári, máme niečo odpité a nebudeme dávať von, čo nám nechutí.“
Horské pivo od Jánošíka
V Terchovej by človek hľadal všetko, azda len pivovar nie, lebo jednoducho na prvý pohľad do hôr niečo také nepatrí. Rázovitú obec v Malej Fatre v minulosti preslávili rázovité dobroty, ale vyzerá to tak, že teraz je hitom pivo z horského pivovaru. Nachádza sa krásnom Rezorte Drevenice Terchová a prvý domáci horský pivovar Vŕšky je najvyššie položený pivovar u nás. Dušou pivovaru sa stal od začiatku sládok František Hujík. Predtým štyri desaťročia fungoval v bytčianskom pivovare a keď ho do Terchovej zavolali, neváhal. V Horskom pivovare pôsobí od júna 2012 idú na plný výkon. “ Kapacitne je to 80 hektolitrov mesačne. Pivo varíme len pre naše prevádzky v Žiline a Terchovej,“ hovorí sládok Hujík.
Pivovar Vŕšky Zdroj: Milan Nemec
Pivo robia skutočne horské, silnejšie. Svetlú jedenástku a tmavú trinástku bavorského typu. Čiže i pri svetlom ide o pivo tmavšej farby. Po roku varenia získali v súťaži Slovenská pivná korunka medzi mini pivovarmi tretie miesto. Spokojnosť zákazníkov a podobné ocenenia sú dôkazom, že malé pivovary slovenské pivné prostredia potrebuje. Sú šťukami, ktoré síce neohrozia veľkých pivovarníckych hráčov, ale pekne spenia doteraz stojaté pivné istoty.
„Dokazuje to vysoký medziročný nárast výroby malých pivovarov,“ potvrdzuje majster pivovarníckeho cechu sládok Hujík. Ľudia podľa neho chodia za svojim nefiltrovaným, nepasterizovaným pivom urobeným domácim spôsobom bez konzervantov a chemikálií, ktoré sa robí minimálne zo štyroch druhov sladu a troch druhov chmeľu.“
Na záver som si ako pivár nížinný, ktorý Terchovej môže iba závidieť jej pivo a dúfať, že niekedy bude aj tu na dolniakoch , neodpustil otázku. Keby Jánošík pil pivo z Horského pivovaru Terchová, bol by taký spokojný, že by nechal zboj iným? „Jánošík sa nám asi v hrobe obracia, ale keby naše pivo ochutnal, tak by bol veľmi spokojný,“ zaznela v podstate očakávaná odpoveď. A mali by sme po legende...
