Ale aj pomerne drahé ubytovanie, najmä na najkrajšom a vychytenom stredozápade a severozápade ostrova. Hostely aj v septembri stoja minimálne 90 eur a hotely s nelákavým hodnotením na portáloch od 120 eur za izbu a noc, za tie lepšie si treba ešte pár desiatok eur priplatiť.
14 eur za posteľ a noc
Ale na Malorke sa dá ubytovať aj úplne lacno, konkrétne za 14 eur za osobu a noc – ak teda od ubytovania neočakávate nič iné len posteľ a strechu nad hlavou a ste ochotní dodržiavať večierku o 23:00.
Totiž – práve najkrajšou časťou Malorky vedie veľmi známy trek pohorím Serra de Tramuntana označený ako GR 221 a na jeho trase je niekoľko turistických ubytovní – za spomínaných 14 eur za noc a posteľ.
Zaujímavé na nich je to, že nie všetky sú v horách – dve sú vo vychytených prímorských strediskách – Deia a Port de Soller a tretia v dedinke Pollenca sedem kilometrov od pobrežia. Takže ich vyhľadávajú nielen ľudia, ktorí zdolávajú niektorú z etáp treku, ale aj tí, ktorí prišli do miest ako bežní turisti – jesť, kúpať sa, oddychovať.
Refugi Muleta - smerovník Zdroj: Jasmila Horváthová
Lacné a sparťanské
Pravda, ubytovanie je to sparťanské, poschodové postele v jednej veľkej izbe alebo viacerých menších miestnostiach, na nich paplóny, vankúše, odkladacie priestory, spoločné sprchy a WC. K tomu spoločenská miestnosť a terasa s drevenými lavicami – a to je všetko. Ale zase čo by človek za 14 eur chcel...
Za posteľnú bielizeň sa pripláca, a to aj vtedy, keď máte vlastný spacák. Oveľa lepšie riešenie je hodvábny spací „vak“, ktorý sme kúpili v športovom obchode, kvôli tomu, že vážil pár gramov a mal rozmery tak 10x10 centimetrov.
Dá sa totiž navliecť na vankúš, takže slúži ako návlečka, potom doň vliezť ako do klasického spacáku a prikryť sa (v prípade potreby) paplónom. Vo všetkých ubytovniach ho uznali ako plnohodnotnú náhradu ich posteľnej bielizne, takže sme nič nepriplácali.
Za 5,50 eura sa dajú objednať raňajky, jedny – v Deia sme vyskúšali a na naše prekvapenie boli dobré – tri veľké krajce chutného chleba – dva s paradajkovou salsou, syrom a šunkou, jeden suchý a k nemu margarín a džem, k tomu tri druhy džúsu. Objednať sa dá aj obed aj večera, ale tie sme neskúšali.
Refugi Can Boi Zdroj: Flickr
Nič pre nočné živly
Turistické ubytovne ale nie sú pre milovníkov nočného života, zatvárajú sa o 23:00, v Port de Soller, dokonca o hodinu skôr.
Zato niektoré majú atraktívnu polohu – napríklad v mondénnom mestečku Deia s množstvom reštaurácií a kaviarní je ubytovňa Refugi Can Boi len pár minút od centra mesta a pol hodinu od krásnej pláže.
V neďalekom, rovnako vychytenom Port de Soller je ubytovňa Refugi Muleta síce dva kilometre za mestom, ale na kopci s majákom, takže je odtiaľ krásny výhľad. Na pláž je to pol hodina, do mesta o niečo viac.
Ubytovne, ktoré sme počas treku pohorím Serra de Tramuntana vyskúšali, boli naozaj len na to mať posteľ a strechu nad hlavou. Ale keď niekto trávi celé dni preč a nechce sa mu platiť za ubytovanie trojcifernú sumu na noc, prečo nie...
Tiež ak niekto rád nadväzuje kontakty, večer pri pive, víne či nealku je na to jedáleň, či terasa v nich ako stvorená.
