Na Hviezdoslavovom námestí je najväčšia koncentrácia kvalitných reštaurácií v Bratislave a pred vyše rokom ju obohatil podnik s netradičným názvom Nocu (čítaj noku). Podľa nás ide, respektíve išlo o jeden z najzaujímavejších konceptov poslednej doby.
Žiaľ, bratislavský reštauračný biznis je evidentne neľútostný a nedávno sme sa dozvedeli, že reštaurácia k 1. októbru končí.
Nocu je kratka slov Nordic Culture a mala odrážať filozofiu reštaurácie – od architektúry až po gastronómiu. Aby neprišlo k ďalšiemu omylu, nevarila sa tu škandinávska kuchyňa, inšpirácia ňou je v niečom inom.
A síce, že suroviny, z ktorých sa tu varilo, pochádzali z čo možno najbližšieho okolia, respektíve ich väčšia časť a časť surovín si aj sami pripravovali – zavárali, nakladali, fermentovali. To isté platilo aj o vínach.
Keďže spolumajiteľ reštaurácie Andrej Lúčny sa vo svete vína už nejaký ten rok pohybuje, vyberal vína od malých vinárov, ktoré sú niečím zaujímavé, z vinárstiev, ktoré osobne navštívil. Ale v ponuke boli aj vína pre tú najnáročnejšiu klientelu, z rôznych aukcií.
Nocu sumec Zdroj: Jarmila Horváthová
Všetko čo sme tu jedli, bolo excelentné. Kváskový chlieb s oblohou, jeden bol s údeným jazykom, kyslou smotanou a marhuľami a druhý s paradajkami a kozou ryndzou (to je oficiálny názov pre ekvivalent bryndze z ovčieho mlieka). Prekvapila nás veľkosť porcií – dostali sme naozaj statné krajce chleba s bohatou oblohou. Na zahnanie menšieho hladu by stačilo aj to. Navyše obidve kombinácie boli veľmi chutné a harmonizovali.
Jedli sme tu aj Burgundské bravčové líčka a zemiakovú kašu z biznis menu a boli naozaj vynikajúce – optimálne dochutené, šťavnaté, mäkulinké, kaša „hodvábna“ aj Sumca západného a k nemu hrach, kaleráb, reďkovky (24,90 eura). Opäť výborne pripravené, vďaka kombinácii so zeleninou aj ľahké.
Všetky jedlá boli okrem toho, že boli veľmi chutné, aj pekne na tanieri naaranžované, jednoducho zážitok pre zrakové aj chuťové bunky. Keďže porcie predjedla aj hlavného jedla boli celkom výdatné, na dezert sme už miesto nenašli a povedali sme si, že si ho dáme nabudúce. Žiaľ, už nedáme.
