Čokoládový krém s moruškou a sorbetom z citrónovej trávy servírovali ako finále švédskeho slávnostného obeda. Kuchár chcel, aby sa vína snúbili s jedlami, ale pri dezerte vybral nie osvedčené francúzske či talianske značky, ale Multe, ročník 2018. Je to polosladké švédske dezertné víno žltooranžovej farby s 12,5 percenta alkoholu z vinárstva Grythyttanvin z mesta Flen asi 150 kilometrov západne od Štokholmu. Zvolil dobre.
Severania majú more starých receptúr na výrobu svojich obľúbených a svojských vín. Luteránsky farár a majiteľ kempu mi kedysi v nórskom mestečku za polárnym kruhom ponúkol napríklad vlastné po domácky vyrobené kyselkavé vínko z rebarbory, ktorá rastie za farou. Bolo to víno iba na rodinný stôl. V súkromnom obchode ho nedostať, lebo alkoholické nápoje môže predávať iba nórska štátnu sieť Vinmonopolet. V Škandinávii je to tak. Fíni predajú alkohol iba štátnej firme Alko a švédske dezertné Multe môže predávať iba švédsky Systembolaget. Od júla aj online.
Multe je zo žltooranžových až červenkastých plodov morušky a Grythyttanvin ktorý švédske domáce vína vyrába už štvrťstroročie, ich označuje ako vína z lesov na severe. Švédom chutia. Z jabĺk a lesných malín je zase trochu sladkasté rosé žiadané k letným grilovačkám a rubínovočervený sladkokyselkavý Jakt z čučoriedok a brusníc sa hodí ako aperitív, aj k dezertom či syrom. Žltkastý Björk, ideálny k morským plodom, suši i vegetariánskym jedlám, je suché víno s brezovou arómou, lebo je z mladých jarných púčikov brezových lístkov. Polosladký Hjortron z ostružín patrí k syrom, pikantným jedlám, orechom zmrzline a horkej čokoláde a Glögg z brusníc a čučoriedok sa varí na vianočný stôl.
Príchod novinky
Malinové, hruškové či jabĺčkové vína vyrába južne od Štokholmu zasa vinárstvo Blaxsta. Aj špeciálne jabĺčkové ľadové víno Åkerö. Dalo sa však aj na vína hroznové. Pred Blaxstou niektorí Švédi roky doma prešovali juhoeurópske stolové hrozno zo supermarketov. Pretože však Švédi radi experimentujú, daktorí, argumentujúc aj klimatickými zmenami a postupným globálnym otepľovaním, nakúpili v Švajčiarsku, Španielsku, Nemecku a dokonca aj v Grécku sadenice a zakladali si malé vlastné vinohrady. Poctivo študovali, ako sa hrozno dorába a víno vyrába a vhodnú lokalitu, pôdu i odrody viniča im pomáhali vyberať aj zahraniční experti.
Na Gotlande, najväčšom švédskom ostrove v Baltskom mori si bohatí Štokholmčania radi kupujú domy a bankár John Rudling tam najprv za domom pestoval hľuzovky. Potom si však zo Švajčiarska objednal 1 400 sadeníc a ročne dorobí dvetisíc litrov vína z troch červených a bielych odrôd. Jediné ostrovné komerčné vinárstvo na Gotlande patrí Laurimu Pappinenovi, elektroinžinierovi, ktorý pracoval aj v kozmickom výskume, potom založil prvé švédske vydavateľstvo PC literatúry a teraz to siedmich sedem hektárov vinohradov dorába vyše 12-tisíc litrov vína. Ponúka ho aj v reštaurácii rodinného penziónu a dal sa aj na obchod so sadenicami hrozna. Predáva ich po celej Škandinávii.
Hrozno dorábajú aj na ostrove Öland a najväčšou vinárskou oblasťou je Skåne v najjužnejšej časti krajiny. Tam sú už desiatky hobby vinárov a zo tridsať malých ale profesionálnych producentov. Ťahajú za jeden povraz, založili Švédsku asociáciu vinárov a vinohradníkov, chodia po krajine a prezentácie, súťaže, otvorili si vínnu cestu a tešia sa z rozvíjajúcej sa vínnej turistiky po najsevernejších pivniciach na svete.
