Ani nie tretina osadenstva turistického autobusu siahne po peňaženke. Ostatní štítivo radšej iba po fotoaparáte či kamere, alebo prižmúria jedno oko a zatnú zuby pri predstave, čo sa asi bude diať. Tí najodvážnejší zaplatia necelých štvrť milióna vietnamských dongov, ale domáci radšej príjme desaťdolárovku. Lebo to je oficiálny kurz mäkkej a tvrdej meny.

Medzi mopedmi, zoradenými v požičovni skútrov, je stolík, podnosy, poháriky a dvaja muži a ktorí pózujú pred mobilmi so zmierajúcim sa hadom. Potom jeden z domácich urobí rituálny kúpeľ, hada poleje od hlavy po chvost ryžovou vodkou a ostrým nožom od hlavy nareže tepnu a do pohára vytlačí z plaza krv. V niektorých pouličných „hadiarňach“ vyrežú priamo pred hosťami aj ešte tlčúce hadie srdce, vraj top delikatesa. Naša domáca pani však radšej z hadom odcupká do kuchynky.

Šéf garáže sa vráti s dvomi pohármi. V jednom je červená tekutina - vo vodke rozriedená hadia krv. V druhom zelená, ktorá obsahuje žlč. Rozleje do štamperlíkov a hostia si majú pripiť na zdravie. Po chvíli domáca pani prináša taniere s hadím mäsom so zeleninou. Ako chutí hadie mäso ťažko povedať, možno ako mäkučká kuracina, ale zo zeleniny prevzala chuť výraznú orientálnych korení. Na druhom tanieri sú hadie oškvarky z mäsa a chrumkavej ale dosť tvrdej kože. Dáma z Prahy sa striasla, ale bodrý turista z Valašska sa jej pýtal, či ešte nikdy nebola na dedine na zabíjačke alebo zarezávaní kurčiat.

To všetko sa v dedinke Le Mat severovýchodne od starého Hanoja opakuje denne niekoľko razy a v stovke takýchto rodinných často garážových jedálničiek. Cudzinci sa chodia pohoršovať, že je to barbarský rituál, ale nechytia sa za žalúdok. Sú zvedaví. Solventnejší Vietnamci nedočkavo siahajú po červenej tekutine. Hadia krv s vodkou z nich má urobiť ešte chlapskejšieho chlapa. Pre ženy je vraj vodka so žlčou.

Deväťstoročná tradícia, jedlo i liek

V jedálničkách musí na drink a trochu jedla postojačky stačiť polhodinka, sú však aj reštaurácie na hodovanie. Najprv predkrm – kúsoček hadieho srdca, potom naservírujú hadiu polievku s vyprážanými kúskami kože. Vybrať si možno guľôčky z hadieho mäsa či jarné závitky plnené hadom, hadia pečienka so zeleninou a čili papričkami, korenené mäkké hadie rebierka... Podľa úrovne podniku stojí porcia pol až trištvrte milióna. Dongov. Po našom necelých 20 až 25 eur.

Le Mat má už takmer 900 rokov. Založil ju odvážny mladík, ktorý podľa povesti zachránil pred veľkým plávajúcim hadom panovníkovu dcéru a ten mu sľuboval, čo len chce. Mládenec odmietol zlato, miesto pri dvore, vypýtal si nazad iba pozemky pri hlavnom meste, ktoré patrili jeho rodákom. Založil gazdovstvá, ktoré stáročia prekvitali z chytania hadov, prípravy delikates pre vzácnych hostí a časom aj v tradičnej medicíne. Na prípravu liekov zaručene na všetko. Od vypadávania vlasov až trebárs po artritídu. Pretože hadov v prírode nebolo dosť, časom v Le Mate vznikli aj farmy na chov hadov. V roku 1993 však hady z trhu zmizli – Vietnam ratifikoval medzinárodnú dohodu o ochrane voľne žijúcich živočíchov. O štrnásť rokov však nespokojní vidiečania dostali od štátu podnikateľské poľnohospodárske označenie hadej dediny a pravidlá, ako uspokojiť aj ochranárov, aj dedinčanov i turistov. Nuž biznis pokračuje.

Hoci hady sú najmä na severe Vietnamu, špeciality, napríklad hady (ale aj jašterice, škorpióny a iný hmyz) vylúhované vo vodke dostať na severe aj juhu Vietnamu. Aj v pouličných lekárňach v Ho Či Minovom Meste. Turisti ich kupujú domov ako suveníry. Rovnako ako v Číne, oboch kórejských štátoch a vraj aj v Thajsku. Málokto sa však odváži napiť...

Autor Ján Blažej je spolupracovník TRENDU.