Odporúča sa online nákup vstupeniek a kto to vie, nech platí bezkontaktne. Do kinosály nesmie viac než sto divákov. Tak zatiaľ aspoň cez soboty a nedele je na Filmovej ulici v Kudlove nad Zlínom od polovice mája otvorený atraktívny Filmový uzel. Od posledného májového víkendu láka aj našincov, lebo Zlín a okolie bol pre Západoslovákov v predkoronovom čase vyhľadávaný cieľ výletov.
Filmový uzel vo dvoch zrekonštruovaných budovách niekdajších zlínskych filmových ateliérov je od roku 2016 originálnym filmovým, kultúrnym, vzdelávacím a produkčným centrom s množstvom podujatí, pôsobivou expozíciou o histórii a osobnostiach ateliérov, animačnou dielňou, filmovou kaviarňou (hoci teraz iba v okienkovom režime) a detským Tvorivým chlievikom. V ňom deti na príbehoch z 26-dielneho večerníčkovského seriálu o prasiatku Lojzíkovi vidia, ako vzniká animovaný film. Je tam aj štúdio, kde výtvarník a počítačový animátor Pavel Ondrašík námety jeho manželky pretvára na príbehy milého nosatého prasiatka.
Filmový uzel vymyslel dnes 70-ročný zlínsky veľkopodnikateľ Zdeněk Talaš. Založil neďaleko svojho domu verejnoprospešnú spoločnosť Kudlovské ateliéry aby areál revitalizoval. Investoval vlastné milióny a získal dotácie a dal novú šancu filmovej tvorbe. Zriadil tam aj strednú filmársku školu a areál je aj turistickým magnetom. Vlani prišlo 40-tisíc zvedavcov.
U Baťu neuznávali poučku, že šuster sa má držať svojho kopyta. Jan Antonín Baťa totiž nebol iba veľkoobuvníkom, ale v Zlíne vybudoval napríklad aj filmové štúdio. A tvorca Filmového uzla, od detstva milovník animovaných rozprávok je stavebným veľkopodnikateľom.
Prečo prišiel film do Zlína
Obuvnícky kráľ Tomáš Baťa i jeho nástupca a nevlastný mladší brat Jan Antonín pochopili, že aj výborný výrobok potrebuje reklamu a chceli aj reklamu filmovú. Preto v roku 1927 založili fotografické a filmové pracovisko. Baťa v Zlíne bolo aj veľké kino a nedoštudovaný právnik a príležitostný filmový recenzent Elmar Klos, budúci spolurežisér oscarovského Obchodu na korze, bol jeho dramaturgom. Keď vedeniu premietli nový dokument k 40. výročiu vzniku Baťových závodov, E. Klos zahlásil, že mohol byť aj lepší. J. A. Baťa to nevzal ako drzosť neznámeho mladíka. Vyzval ho, nech skúsi iné. Musí ale zložiť 4 000 korún ako kauciu, čo stála vtedy polovica. Ak film do mesiaca nedokončí, kaucia prepadne. Ak uspeje, kauciu mu vrátia a vyplatia desaťtisícový honorár. Menej vtedy stál v baťovskej kolónii robotnícky domček.
Dodržal termín a uspel. Navyše sa stal aj šéfom nového firemného filmového oddelenia. J. A. Baťa mal totiž predstavu, že ušetria, ak reklamu budú vyrábať v Zlíne sami. Neváhal angažovať pražské filmárske esá. Prvý zvukový reklamný film nakrútil režisér Martin Frič s herečkou Adinou Mandlovou. Z Hollywoodu Baťa kúpil najmodernejšiu osvetľovaciu a zvukovú techniku a v roku 1936 mu postavili ateliéry. Ročne mali vyrobiť do kín pred hlavným predstavením dvanásť reklamných filmov a reklamu aj do predajní obuvi. Zlín sa navyše stal aj priekopníkom odborných školských filmov a animovanej tvorby.
Ambície a nápady
o vojne a znárodnení kinematografie sa zlínske štúdio zmenilo na Štúdio Krátkeho filmu, ale baťovská ambicióznosť a nápady zostali. Tam v rokoch 1947 až 1950 posielalo poštou na spracovanie filmy z Afriky a Južnej Ameriky cestovateľské duo Miroslav Zikmund a Jiří Hanzelka.
Kým v USA s animáciou iba experimentovali, Hermína Týrlová už v malej zlínskej hotelovej izbe vyrábala animované rozprávky pre deti. Vytvorila ich pol stovky, poslednú ako 85-ročná dôchodkyňa. Jej asistent, niekdajší šéf aranžérov v Dome služieb v Zlíne a potom výtvarník a režisér Karel Zeman v roku 1955 kombináciou hraného, animovaného i bábkového filmu na kolene vytvoril najúspešnejší český film Cestu do praveku. Predali ho do 72 štátov. Osem rokov pred americkým astronautom Neilom Armstrongom, ktorý ako prvý človek vystúpil na Mesiac, na filmovom Mesiaci v Zlíne stál Zemanov barón Prášil.
Zlínska produkcia až do porevolučného zániku dosiahla 1 800 animovaných i hraných titulov - milión metrov filmu. Pôvodné ateliéry v privatizácii menili majiteľov. Aj z nefilmárskej brandže. Viaceré objekty chátrali, lebo bez kapitálu nevydržali tlak zahraničných veľkoprodukcií.
Našťastie, že prišiel solventný, invenčný a podnikaný nadšenec Zdeněk Talaš.
