Hrady a zámky sú spájané s množstvom príbehov. Výnimkou nie sú ani tie v Česku. A keďže situácia zatiaľ nedovoľuje urobiť si výlet k našim západným susedom, prinášame aspoň zopár zaujímavostí, ktoré môžu byť inšpiráciou na vašu prvú cestu po pandémii.

Nešťastná náhoda so šťastným koncom

Relikviár svätého Maura pochádza z 13. storočia a spája sa s biskupom Gérardom de Rumingy, ktorý získal relikvie svätého Jana Krstiteľa, sv. Maura a neskôr aj sv. Timoteja a sv. Apolinára a uložil ich do skrinky zo zlata a striebra zdobenej asi 500 drahokamami. Relikviár vyrobili podľa portálu kudyznudy.cz na zákazku benediktínskeho kláštora v belgickom meste Florennes a momentálne sa nachádza na hrade v Bečove nad Teplou. Vzácny predmet tam premiestnil šľachtic Alfred de Beaufort-Spontin, ktorý ho odkúpil po zrušení spomenutého kláštora v roku 1838. Situácia sa skomplikovala po druhej svetovej vojne, kedy sa pamiatka na niekoľko desaťročí stratila. Majiteľ hradu Christian Beaufort-Spontin totiž sympatizoval s nacistami a po vojne musel územie Československa opustiť. Ešte predtým ukryl relikviár pod podlahu hradnej kaplnky.

Majitelia sa k predmetu snažili dostať až o 40 rokov neskôr tak, že oslovili amerického obchodníka, ktorý chcel relikviár odkúpiť od československých úradov za štvrť milióna dolárov. Až pri vyjednávaní úrady zistili, o aký významný predmet ide, a preto sa spolu s kriminalistami pustili do hľadania. Relikviár napokon objavili 5. novembra 1985. Nebyť obchodníka, ktorý nevedel, že je pamiatka stále skrytá, možno by sa o nej doteraz nevedelo. V súčasnosti je relikviár považovaný za druhý najcennejší predmet v Česku po českých korunovačných klenotoch.

Strašidelný príbeh bielej pani rožmberskej

V južných Čechách sa nad Vltavou týči hrad Rožmberk, kde je vystavený obraz dámy v bielom so zvláštnym nápisom pri jej nohách. Legendy hovoria, že je na ňom Perchta, rožmberská šľachtičná, ktorá bola vydatá za Jána z Lichtenštejna. Ako informuje portál kudyznudy.cz bolo manželstvo podľa legiend problémové, pretože ju manžel bil. Až po niekoľkých rokoch sa pre Perchtu malo skončiť utrpenie, pretože jej manžel začať chorľavieť. Na smrteľnej posteli ju požiadal o odpustenie, no ona to odmietla, a tak ju preklial.

Po smrti sa biela pani údajne presúva po hrade. Naposledy sa takto mala objaviť na veži Jakobínka počas letného tábora nacistickej organizácie v časoch druhej svetovej vojny. Na vyšetrovaní záhadného zjavenia sa dokonca podieľalo aj gestapo, no ukázalo sa, že vo veži nebolo schodisko, takže človek by sa na ňu nedostal. Ak s Perchtou súcitíte a chcete ju vyslobodiť, podľa legiend stačí rozlúštiť nápis na obraze. Komu sa to podarí, tomu ukáže cestu k zlatému pokladu.

Tajuplný hrad Houska s bránou do pekla

Hrad Houska v stredných Čechách síce nepatrí k najkrajším, ani najväčším, jednoznačne je však najzáhadnejší. Ako informuje portál Český rozhlas, doteraz nie je známe, kedy a prečo bol hrad postavený. Stojí totiž na mieste, ktoré nemá žiadny strategický význam, nebol ani kráľovským hradom a v blízkosti tiež nebol zdroj vody. Ešte tajomnejší je obranný systém hradu ležiaceho neďaleko Máchovho jazera, ktorý akoby ochraňoval niečo, čo sa z neho nemalo dostať von.

Podľa legiend stojí na pukline vedúcej do pekla, ktorú zasypali až po pár rokoch. Nad puklinou však vytvorili hradnú kaplnku, ktorej sa zvykne hovoriť „brána pekiel“. Pod týmto spojením hrad nazývajú aj návštevníci. Možno preto, lebo pri prehliadkach sa často stáva, že im býva nevoľno. Legendy hovoria, že vchod do pekla sa otvoril práve puknutím skaly. Nikto však nevie, kde presne sa brána nachádza. Hrad Houska sprístupnili širokej verejnosti až v roku 1999.