Vyberte si najúspornejšie auto

Stretol sa rok s rokom a my opäť bilancujeme. V práve skončenom roku 2012 sme otestovali 46 osobných automobilov rôznych, značiek koncepcií a kubatúr. Výsledky pravidelne publikoval týždenník TREND v skrátenej podobe a následne sa celé objavili na tomto portáli. Dnes sme pripravili ich kompletný prehľad, všetky testy nájdete na tomto linku.

Vyrovnaný rekord

Každé naše spravidla týždenné spolužitie s testovaným automobilom končí  meraním priemernej spotreby. Prebieha na vytýčenom 120 km okruhu v bežnej premávke. Vždy identická trať prechádza mestom, prímestskými komunikáciami a tretina pripadá na jazdu po diaľnicu. Na vybraných miestach auto podstúpi tri akceleračné vložky. Aj tie sú súčasťou merania spotreby.

Ako ste si všimli testované automobily sú v priloženej tabuľke zoradené práve podľa dosiahnutej priemernej spotreby. Zhora nadol - od najnižšej po najvyššiu. A máme víťaza. Prvá priečka a tým aj neoficiálny titul najúspornejšieho auta v TREND testoch za rok 2012 patrí kombi Hyundai i30 1,6 CRDI. Jeho palubný počítač zaznamenal rovných 5 litrov na 100 kilometrov v priemere, a tým vyrovnal rekord modelu VW Jetta 2,0 TDI z roku 2011. Druhé miesto obsadil Citroën DS4 HDi 110 ( 5,2 l) a bronzový stupienok patrí Fordu Focus Kombi 1,6 TDCI (5,4 l).

Stávka na istotu

Ako vidíte, v prvej desiatke majú drvivú prevahu naftové motory (včítane vznetových Hybridov), čím len potvrdzujú svoju povesť. Moderný naftový štvorvalec kubatúry do dvoch litrov v kombinácii so šesťstupňovou prevodovkou je z hľadiska spotreby stávka na istotu.

O tom, že so vznetovým štvorvalcom dokážu lacno napredovať aj modely vyšších tried, názorne vypovedajú testy modelov Ford Mondeo Kombi 2,2 CTDI s nameraným priemerom 6,8 l a BMW 520d Touring s ešte onakvejším výsledkom 6,1 l. Ich porovnateľné benzínové protipóly - Hyundai i40 Kombi 2,0 GDI a VW Passat Alltrack 2,0 TSI 4Motion s nameranými hodnotami 9,3 l, resp. 9,7 l dopadli podstatne horšie. Cennejší je 8-litrový výsledok športovo krojeného kompaktu Škoda Octavia RS.

V kategórii SUV už importéri modely s benzínovými motormi ponúkajú na test sporadickejšie. Turbodiesly jasne favorizuje ich pružnosť, spotreba a v tejto súvislosti aj  menšia citlivosť na techniku jazdy. Z danej kategórie sa v TREND testoch najvyššie umiestnilo Subaru XV 2,0D s priemerom 6,4 l, pred  Hondou CR-V 2,2 iDTEC (6,7 l). Spomedzi dvoch testovaných benzínových derivátov Range Rover Evoque DS4 dosiahol priemerných 8,3 l a Audi Q3 2,0 TFSI 8,5 l/100 km.

Luxusnejším modelom šesťvalce stále svedčia. Z hľadiska ekonomiky prevádzky aj medzi nimi majú zjavne navrch „naftiaky“. Najnižšiu priemernú spotrebu dosiahli BMW Gran Coupé 640d a Lancia Thema 3,0 V6 CRD zhodne po 7,5 l.  Jediný testovaný benzínový derivát Mercedes-Benz C 350 BE Coupe si zapísal 8,5l. Veľmi slušné.

Šesťvalcové SUV majú v našom prehľade zastúpenie dvakrát a oba si potrpia na naftu. Veľký Mercedes-Benz ML 350 BlueTec 4Matic skonzumoval 9,2 l/100 km a konkurujúci Jeep Grand Cherokee 3,0 CRD dopadol s podstatne horším rezultátom. Zapýtal si priemerných 11,0 l paliva a tým sa prepadol do záveru tabuľky. Treba popravde dodať, že tam ho nasmerovala predovšetkým len päťstupňová automatická prevodovka (prevodovky konkurencie obsahujú dnes zvyčajne aspoň o stupeň viac).          

Samotný záver škály obsadili s prepáčením „nenažraté“ zato extra výkonné zážihové osemvalcové modely BMW 650i xDrive Coupé (11,7 l) a BMW M5 (13,4 l).    Oplývajú samými prednosťami, ktoré bohato vyvažuje tak ich obstarávacia cena, ako aj suma za spotrebované pohonné hmoty.

Óda na naftu

Možno predchádzajúce riadky vyzneli ako óda na naftu. Možno. Ale ... každé auto má x vlastností a spotreba je len jednou z nich. V tejto disciplíne moderné benzínové motory, (ktoré sme testovali) stále ťahajú v súperení s rovnako modernými turbodieslami za kratší koniec. Do prvej desiatky sa prebojovali len dve autá jazdiace na benzín.

Suzuki Swift Sport a Hyindai Elantra 1,6D-CVVT. Zhodou okolnosti obe poháňajú atmosféricky plnené tisícšestovky. A zhodou okolností obe zaznamenali lepší výsledok, ako udávajú ich výrobcovia pre kombinovaný cyklus. Automaticky vyvstáva podozrenie, že ich palubné počítače hýria nemiestnym optimizmom a miesto v prvej desiatke si možno ani nezaslúžia.  Na ich obranu len toľko. My sme ten pocit nenadobudli. Ručičky ich palivomerov vskutku veľmi neochotne padali ku dnu. Ale dať ruku do ohňa...    

Epilóg   

Ak si aj pod vplyvom tohto konštatovania položíte otázku, nakoľko spoľahlivé je toto meranie spotreby paliva, bude to dobrá otázka. Naša metodika vyplýva s obmedzených možností, a tak zákonite má svoje slabiny. Výsledok závisí predovšetkým od už načatej spoľahlivosť palubných počítačov, ale aj na momentálnej hustote premávky.

Niektoré autá mali šťastie na ideálne počasie, v iných počas tropických horúčav naplno bežala klimatizácia, ďalšie zas hendikepoval mráz, sneh aj vietor. Tiež technika jazdy vodiča môže byť počas jednotlivých testov spotreby porovnateľná, sotva však zhodná. Nesnažíme sa dosiahnuť najnižšiu možnú spotrebu. Kopírujeme štýl vodiča, ktorý ctí rýchlostné limity, zbytočne svoje auto nenaháňa, lebo z úbytku paliva v nádrži nemá radosť, ale ak je to potrebné (napríklad pri predbiehaní), neváha prikovať akcelerátor k podlahe.

Laboratórne merania pre kombinovaný cyklus sú presné, dobre poslúžia pre vzájomne porovnanie, ale platia len pre daný režim. Vodičská prax prináša zvyčajne iné výsledky. Dovolíme si možno trochu neskromne tvrdiť, že nami namerané hodnoty sú k nim bližšie. Ale aj to je samozrejme vecou diskusie.

Prečítajte si všetky testy na tomto linku.