Tento typ výkonných kompaktov si osvojil medzinárodné pomenovanie hothatch. Sú to vzácne deriváty pre svoj športový naturel aj relatívnu cenovú dostupnosť. Sú totiž vycizelované z technickej základne konfekčných, hromadne vyrábaných modelov.

Predátor vyvinutý v dielňach Renault Sport využíva bázu radu Mégane tretej generácie a trojdverovú karosériu typu kupé. Poháňa ho prepĺňaný dvojlitrový štvorvalec (184 kW/250) spriahnutý so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Debutoval v októbri 2009 a dílerstvá značky Renault na Slovensku ho ponúkajú v dvoch verziách štandardnej výbavy – R.S. Luxe a R.S. Chasis Cup. Vzájomne sa líšia predovšetkým charakteristikou podvozka. My sme otestovali Cup – teda to drsnejšie z oboch vyhotovení.

Žltá stíhačka

Trojdverová karoséria sedí na zníženom podvozku s prednou nápravou rozšírenou o 42 mm. K tomu športové obutie formátu 225/40 R18, ktoré zákonite prekrývajú rozšírené blatníky. Takto narušenú harmóniu proporcií opäť stabilizujú rozširujúce sa prahové nadstavce. Predok dramatizuje čierne lakovanie. Producíruje sa v ňom prepracovaný predný nárazník, veľká mreža náporového chladenia aj príplatkový spojler, ktorý svojou fazónou nie náhodou pripomína prítlačnú plochu monopostu F1 Renault R 28.

Zadná partia dostala veľký tmavý difúzor a centrálnu pochrómovanú koncovku výfukového potrubia. Konečný obraz umocňuje žltý odtieň lakovania, ktorý už zdomácnel na športových modeloch značky Renault  a kontrastná strieborno-čierna aplikácia na diskoch kolies. Cez ich lúče presvitajú drážkované kotúče a červené brzdové strmene Brembo. Dosť na to, aby fanúšik rýchlych kolies pochopil, s čímže má tú česť.

Zdroj: 01

Športové mimikry

Nízko ukotvené predné športové sedačky Recaro tesne obopnú telo. Ale žiadna Sparta. Nikde netlačia, sú kvalitne čalúnené. Len piloti statnejších postáv by si mali najprv vyskúšať, či im budú rozmerovo pasovať. Vysoké operadlá sú uspôsobené  aj na použitie štvorbodových bezpečnostných pásov. Sklon sedáka si síce neprispôsobíte, ale ani nebude treba. Predná časť je dostatočne vyvýšená, aby ste sa ani pri intenzívnom brzdení nemuseli zapierať o podlahu či nedajbože o pedále. Tie vyžarujú hliníkový odlesk prerušovaný gumovými štupľami.

Škoda, že brzda a plyn sú priďaleko od seba a v nerovnakej výške. Keby ste ich chceli ovládať chodidlom pravačky súčasne, asi nepochodíte. Hrubý, kožou obšitý veniec trojramenného volantu akurátne padne do dlaní. Vyznačený stred horného oblúka pomáha v orientácii najmä vo chvíľach, keď máte „volantu plné ruky“. Radiaca páka imponuje skrátenými dráhami, mohli byť však jednoznačnejšie vymedzené. Prístrojový štít dostal nový rýchlomer. Jeho stupnica sa končí až na číslici 270.

A namiesto digitálneho otáčkomera rovnakým odtieňom ako karoséria svieti analógový. Má síce trochu hračkársku grafiku, no keď sa zotmie, osvetlený purpurom nadobúda šmrnc. Miesto obrazovky navigácie vo verzii Cup obsadil RS športový displej telemetrického počítača. Zmeria čas na preťaženie v zákrutách, pri akcelerácii aj brzdení, poinformuje o tlaku turbodúchadla či teplote oleja. Pozdĺž palubnej dosky ešte evidujeme lištu pripomínajúcu karbón. Inak je to už kokpit, aký poznáme z Méganu Coupé.

Do pekla

Ak si zvolíte miesto vzadu, nastupovanie uľahčí systém easy entry. Ale to je výhoda pre vodiča, ktorý si po tomto manévri nemusí sedadlo opäť nastavovať. Vám niet čo závidieť. Priestorové pomery sa voči bežnému kupé nijako nezhoršili, ale vysoké predné operadlá prakticky znemožňujú výhľad dopredu. Už pri vytočenej trojke nadobudnete pocit, že smerujete priamo do pekla, a to má vodič v zásobe ešte ďalšie tri „kvalty“.

Aj RS má kufor. S vysokou nakladacou hranou, ale solídnou 344-litrovou kapacitou a neplnohodnotnou dojazdovou rezervou na svojom dne. Rozšíreniu ložnej plochy na úkor zadných sedadiel predchádza trochu komplikovaná operácia. Opierky hlavy treba zasunúť, sedák odklopiť dopredu, až potom môžete sklopiť operadlo. Dojem kazí veľký schod na rozhraní. Nič to. Sotva si kúpite Mégan RS, aby ste v ňom prevážali debničky s jablkami.

Jazda na uši

Odomykanie aj štartovanie môžete absolvovať s handsfree kartou vo vrecku. Prvé takty prepĺňaného dvojlitra ani tie ďalšie ničím nenasvedčujú, že je prešpikovaný dynamitom. Na voľnobeh pracuje pokojne, rovnomerne, na citlivý pokyn akcelerátora sa krotko rozbieha. Nepýta si otáčky, šestku tam môžete zaradiť už po prekročení šesťdesiatky a on si dobrácky ťahá. Pritom palubný počítač ukazuje hodnoty okamžitej spotreby paliva okolo siedmich litrov. Poďme však pekne od začiatku. Počas voľnobehu zopárkrát prešliapnete akcelerátor, strelka otáčkomeru panicky poskakuje a vy už na mieste obdivujete spontánnu reakciu motora a náznaky dunenia zo zadného traktu.

Spínač ESP podržíte dve sekundy, stabilizácia a protipreklzový systém sú úplne vypnuté, turbodúchadlo sa preprogramovalo na vyšší tlak. V momente, keď osolíte akcelerátor, pneumatiky zavijú. Zvuková signalizácia hlasitým pípnutím varuje, že podvozok naozaj stratil elektronickú podporu. No to sa už gumy chytili a Mégane RS vyráža. Plná jednotka – 60 km/h, II. – 100, III. – 130. Prevodové stupne sú tesne naskladané, ani sa nenazdáte a strelka otáčkomeru sa vnorí do polovice červeného poľa (6 500 ot.) a zasahuje obmedzovač. Tak ešte raz.

Len si treba v eufórii uvedomiť, že skôr ako otáčky motora dosiahnu povolené maximum, zaznie zvukový signál „píp“. To je posledný okamih na preradenie. Načo civieť na otáčkomer, chce to započúvať sa do zvuku motora. Nie je to nič sterilné, ako sme si už pri moderných turbomotoroch takmer zvykli. Po prekročení 1 800 otáčok ťah dramaticky mohutnie. Sprevádza ho rastúci tlak do sedačky a čoraz športovejšia ozvena výfuku.

Skôr ako otáčky prekročia hranicu maximálneho výkonu, záťah ešte zmohutnie, echo zhutnie, nasleduje signál, uvoľníte plyn, zaznie baff do výfuku a radíte. Očarujúce. Len si pripravte mešec na palivo. Ak zbadáte jeho dno prirýchlo, skúste jazdiť civilne, tak ako my na našom testovacom okruhu pri meraní spotreby. Výsledok 8,4 l/100 km sa takmer zhoduje s údajom výrobcu pre kombinovaný cyklus.

Aj pod tlakom neutrálne

Pravdu povediac, podvozok Cup v nás vyvolal zmiešané očakávania. Radosť z jazdy na kvalitnom povrchu verzus otrasná skúsenosť na rumovisku bratislavských komunikácií. Našťastie naplnili sa len pozitívnejšie očakávania. Mégane RS má síce tvrdý podvozok, nízkoprofilové gumy a háklivé disky kolies, ale dobrú zvukovú izoláciu a posádka kvalitné čalúnenie pod zadkom. Takže pri troške entuziazmu vám Mégane RS poslúži aj na denné cesty do práce.

Na technickej trati plnej oblúkov všetkých polomerov sa už budete cítiť vskutku dominantne. Pri výjazde zo zákrut nemusíte kalkulovať s pretáčavým vynášaním. Žiadne sa nekoná. Ak si naň ponecháte rezervu, budete oblúky opúšťať na ich vnútornej strane. Záber predných kolies Mégane ťahá dovnútra až s prekvapivou naliehavosťou. Milá príležitosť uvedomiť si prínos samosvorného diferenciálu, ktorým disponuje len verzia Cup. No nielen to. Je to asi tým veľkým rázvorom, charakteristikou pruženia, tlmenia a stabilizátorov, skvelou kinematikou prednej nápravy a bohvie čím ešte, že Mégane RS sa správa aj pod tlakom podozrivo smerovo stabilne. Akoby jazdil po koľajniciach.

S volantom netreba zápasiť, ešte tak občas korigovať zle zvolenú stopu. Zadok pri decelerácii nevynáša. Brzdy nastupujú ostro, ale na to sa dá rýchlo zvyknúť. Pod tlakom sa zahryznú doslova brutálne. A to sa občas zíde. Aký pocit prevahy a neohrozenosti. Len rátajte s momentom, keď fyzika povie dosť. Potom treba konať o to promptnejšie. Pre každý prípad sa oplatí preventívne nastaviť ESP aspoň do športového módu. Skrátka – náradie pre zapálené srdce a chladnú hlavu.

Záver

Vskutku vydarený voz. Má prakticky všetko, čo sa od jedinca svorky hothatch očakáva. Na ceste s konfekciou nesplýva, pritom s vkusom aj šarmom opticky manifestuje svoju výkonovú prevahu. V interiéri športovo založený vodič ocení predovšetkým skvelé predné sedadlá, ale aj takú technicko-informačnú atrakciu, ako je telemetrický počítač. Pod kapotou sa zas skrýva pohonné ústrojenstvo, ktorého potenciál nemá šancu plne vyťažiť ani nadpriemerne zdatný vodič. K tomu vynikajúci podvozok postavený podľa vzoru okruhových špeciálov. Ďalej už niet čo dodať, len autorom pogratulovať.

Hodnotenie

+ podnetný zjav
+ perfektné predné sedačky
+ diapazón prístrojového vybavenia
+ výkon a pružnosť motora
+ stabilita a záberové schopnosti
– tvrdé pruženie
– menej presné radenie     

Najvýznamnejšie prvky štandardnej výbavy –

ABS, EBV, BA, ESP, samosvorný diferenciál, šesť airbagov, podvozok Cup, sedadlá Recaro, dvojzónová klimatizácia, audiosystém s Bluetooth a USB  konektorom, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, RS športový displej, Bi-xenónové samonatáčacie svetlomety s ostrekovačmi, LED denné svetlá,  zadné parkovacie senzory, hliníkové pedále, elektricky ovládané okná a vyhrievané vonkajšie zrkadlá, kontrola tlaku v pneumatikách, osemnásťpalcové disky kolies z ľahkých zliatin... 

Najvýznamnejšie prvky doplnkovej výbavy

Predný spojler F1, kryty vonkajších zrkadiel, panoramatické strešné okno, predné parkovacie senzory, športové kožené čalúnenie sedadiel Recaro vo farbe antracitu, devätnásťpalcové disky kolies z ľahkých zliatin, metalíza...

Zdroj: 07

Foto – Renault