TREND test Hyundai i40 Kombi 2,0 GDI Premium

Hyundai i40 Kombi 2,0 GDI Premium – má príťažlivú fazónu, priestranný interiér a s najvyšším stupňom štandardnej výbavy už zákazník získa prakticky všetko, čo si v strednej triede môže za rozumnú cenu priať.

Bolo to pred rokom v Ženeve, keď automobilka Hyundai otvorila ďalší front v ofenzíve na európskych trhoch. Tentoraz predstavila model strednej triedy i40, pričom trochu prekvapujúco na prvé miesto postavila kombi. Zámerne. Má totiž  strategický plán – presadiť sa vo firemných flotilách. Ešte stále čerstvú novinku sprevádza zostava štyroch štvorvalcov. Dvom turbodieselom 1,7 CRDi (85 kW/116 k) a 1,7 CRDI (100 kW/136 k) sekunduje pár priamovstrekových benzínových motorov 1,6 GDI (99 kW/135 k) a 2,0 GDI (130 kW/177 k). Práve tento najvýkonnejší derivát a v najvyššej výbave Premium sme podrobili redakčnému testu. V pozadí vyvstal otáznik, aké má i40 šance v triede Passata.

Ľahkosť bytia

Karoséria imponuje dlhou štíhlou siluetou, aká sa pri „kombíkoch“ len tak nevidí. Ak vôbec. Dojem zanechaný profilom umocňuje ostro rezaný prelis vo výške kľučiek a markantne dozadu splývajúca dlhá kabína zakončená frajerským šiltom. Spredu zaujme harmónia dvoch párov plápolajúcich svetlometov v susedstve bohato členenej sebavedomej masky chladiča. Na ňu už má Hyundai patent. Nízka zadná partia vystavuje opäť na obdiv veľkoplošné osvetľovacie telesá vkusne premostené chrómovanou rampou. Aké musí byť ľahké tvoriť, keď nechýba inšpirácia.

Bohatá výbava

Pracovisko vodiča svojou fazónou maximálne harmonizuje s fasádou. Palubná doska sa „vlní“ a plynulo nadväzuje na výplne dverí. Hlboko zapustený prístrojový štít tvorí kompletná zostava budíkov v tvare sústredených kružníc. Páči sa nám grafika, ktorú sprostredkováva displej palubného počítača. Škoda len, že v jeho menu (obsahuje aj prietokomer paliva) sa dá hýbať len jedným smerom. Hrubý, formovaný a kožou obšitý veniec volantu je nastaviteľný osovo aj výškovo. No bolo by fajn, keby sa dal ešte viac posunúť smerom nahor. Predné veľké a pohodlné sedadlá v koži solídne podopierajú telo. Sú vyhrievané aj ventilované. Vodičovo disponuje plným elektrickým servisom s pamäťou, má aj regulovateľný sklon sedáka. Stredná časť palubnej dosky vniká do priestoru interiéru. Chválime ju nielen za farebnú dotykovú obrazovku, ale aj preto, že často obsluhované spínače sú situované čo najvyššie. Dole pred kulisou radiacej páky má miesto praktický mäkko vystlaný uzatvárací priečinok. Slúži na uloženie mobilu či iPodu v spoločnosti príslušných konektorov. Dostatočne objemné sú aj ďalšie úložné priestory. Výhľad dopredu a do strán je v poriadku. Smerom dozadu ho obmedzujú široké stĺpiky karosérie a užšie zadné okno. Štandardne montovaná zadné kamera a parkovacie senzory majú tento priestor pod kontrolou. Vysokú úroveň výbavy kompletizuje elektrická parkovačka, Európsky štandard strednej triedy reprezentuje tiež kvalita materiálov a ich lícovanie.

Priestor na rozdávanie

Veľké otváracie uhly dverí sprostredkovávajú nehatený prístup k zadnej delenej lavici. Pasažierom ponúka nižší posed a nadpriemerný priestorový komfort v pozdĺžnom smere. Aj nad hlavou majú priemerne vysokí pasažieri dostatočnú (asi 6 cm rezervu). Dve polohy sklonu operadla sa tiež rátajú. Kufor so sľubnou základnou kapacitou 533 litrov je rozložitý a dostatočne hlboký. Manipuláciu s batožinou uľahčuje znížená nakladacia hrana. V pozdĺžnych koľajniciach sa dá zas podľa potreby posúvať hliníková zábrana. Slúži na stabilizáciu obsahu kufra. Od interiéru ho oddeľuje výsuvná sieť. Pod podlahou ostal medzipriestor na uloženie drobností a pod ním má miesto plnohodnotná rezerva. Delené zadné operadlá sú, samozrejme, sklopné. Po tejto operácii získate predĺženú ložnú plochu, ale s chybičkou krásy. Na rozhraní kufra a interiéru čnie menší schod.

Bez turba

V časoch turbodúchadiel tu máme štvorvalec s atmosférickým plnením. Využíva priame vstrekovanie benzínu a dosahuje pomerne vysoký maximálny výkon. Tomu zodpovedá aj jeho charakter, ktorý spolu dotvára šesťstupňová manuálna prevodovka.  Agregát ešte toleruje otáčky na úrovni 1 500. To znamená, že v uzavretej osade sa dá jazdiť aj so zaradenou šestkou, nie však rezko akcelerovať. Motor sa prebúdza nad hladinou 2 000 otáčok a čím sú vyššie, tým je ťah masívnejší. Po prekročení 4 500 otáčok motor pokropený živou vodou dáva to najlepšie, čo v ňom je. V tomto režime ho sprevádza aj ostrejšia zvuková kulisa. Maximálne zrýchlenie si pýta plný plyn a posun okamihu radenia na 6 800 otáčok. Na stovku to trvá zhruba 10 sekúnd, čo zas nie je žiadna sláva. No lepší výsledok sme čakali skôr v disciplíne spotreba. Motor je však dosť citlivý na techniku jazdy. S ťažšou nohou na akcelerátore si potiahne priemerných 11 l litrov aj viac. A zraziť priemer na 8 litrov, to už chce svätú trpezlivosť. Testovací okruh dojmy z týždenného spolužitia potvrdil. Palubný počítač na jeho konci vykázal priemerných 9,3 l/100 km.

Hľadanie kompromisu

Štandardne montované kolesá športového formátu 225/45 R18 a mäkko naladené pruženie, to je dnes pomerne často skloňovaná kombinácia. Výsledok? Pokým budete s i40 jazdiť pokojne – spoločensky konformným tempom, nebudete si vedieť jeho podvozok vynachváliť. Skrátka pohoda so všetkým, čo k tomu patrí. Ostrejšia jazda na kvalitnom podklade tiež nesklame. K slovu príde strmé presné riadenie, ktoré by však pri vyšších rýchlostiach predsa len malo dlaniam klásť väčší odpor. V zákrutách sa Hyundai správa vypočítateľne, aj keď karoséria sa už viac nakláňa. „Oprieť“ sa o vonkajšie kolesá sa dá len podmienečne. Vyššie tempo na nerovnom podklade odhaľuje rezervy v naladení tlmičov pruženia. V podvozku cítiť nepokoj, zadná náprava viac odskakuje. Zato prenos ruchov do interiéru je dobre utlmený.

Záver

Kombi Hyundai i40 je dobre urobené auto. Má príťažlivú fazónu, vysokú úroveň štandardnej výbavy a so stupňom Premium už zákazník získa prakticky všetko, čo si v strednej triede môže za rozumnú cenu priať. Ponúkaným priestorom na zadných sedadlách patrí rozhodne k lepším v strednej triede, objemom kufra a jeho usporiadaním patrí k dobrému štandardu. Kvalita použitých materiálov aj ich lícovanie kopíruje európske trendy. Ak si však má Hyundai i40 osvojiť rolu šťuky v rybníku a popreháňať početnú európsku konkurenciu v triede Passata, hodila by sa mu aspoň trochu početnejšia zostava pohonných jednotiek. Na strane turbodieselov sú dva štvorvalce 1,7 CRDI v poriadku. Ale trh si  žiada aj dvojlitrovú kubatúru s maximálnym výkonom aspoň 125 kW (170 k). A čo sa týka benzínovej motorizácie, je to podobné. Motor 1,6 GDI má svoje čaro. Ale keď dvojliter, tak turbo. Hlavne kvôli konkurencieschopnej ekonomike prevádzky.

Najvýznamnejšie prvky štandardnej výbavy

ABS, EBD, HBA, TCS, ESP, deväť airbagov, asistencia rozjazdu do kopca, elektrická parkovačka, audiosystém s CD a MP3, navigácia, dvojzónová klimatizácia, vyhrievanie všetkých sedadiel, ventilácia predných sedadiel, vyhrievanie volantu, palubný počítač, tempomat, kožené čalúnenie, elektricky ovládané sedadlo vodiča, xenónové svetlomety, adaptívne svetlomety, predné hmlovky, LED denné svetlá,  inteligentný kľúč, parkovacie senzory, elektricky ovládané okná a vyhrievané vonkajšie zrkadlá, elektricky ovládané piate dvere, Bluetooth handsfree, osemnásťpalcové disky kolies z ľahkých zliatin...

Najvýznamnejšie prvky doplnkovej výbavy

Asistencia vedenia v jazdnom pruhu, šesťstupňová automatická prevodovka, poloautomatický parkovací systém, prístrojová doska Supervision s TFT displejom, metalický lak, panoramatické strešné okno...

Hodnotenie

+

Atraktívny vzhľad

Vysoká úroveň štandardnej výbavy

Priestranný interiér

Veľký a praktický kufor

Strmé riadenie

Komfortne naladené pruženie

–

Vyššia spotreba

Neadekvátny formát kolies

Charakteristika tlmičov pruženia

---

Hyundai i40 Kombi 2,0 GDI Premium a porovnateľné automobily na slovenskom trhu

Pozn.: Do cien sa premieta aj ďalšie vybavenie nad rámec parametrov uvedených v tabuľke, pričom cena príplatkovej výbavy nie je započítaná v cene vozidla
PRAMEŇ: technická dokumentácia výrobcov a importérov

Foto – Hyundai