Test Kawasaki Versys 1000: Tisíc kilometrov za víkend na rakúsky Grossgklockner

Cestujeme totiž naspäť z rakúskej cesty Grossglockner Hochalpenstrasse známej desiatkami kilometrov zakrútených ciest, dokonalých výhľadov i blízkosti najvyššej rakúskej hory. Surové skalnaté prostredie, ktoré som zvyknutý poznať viac spoza lyžiarskych okuliarov než motorkárskej prilby.

Na parkovisku s výhľadom na vrchol stretávame Severoslováka, ktorý na naháči najazdil dvakrát toľko kilometrov ako my za podobný čas. Vtedy mi dochádza, že na cestovnom a pohodlnom Kawasaki Versys 1000 sa nemám čo sťažovať.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

Štartujeme

Začiatok cesty je v Bratislave. Čaká nás zhruba 500 kilometrov, z toho minimálna časť diaľničných, zvyšok sa bude krútiť v rakúskych Alpách. Počasie? Príjemných 32 stupňov, naobliekanému motorkárovi nepomôže ani diaľničné ofukovanie. A niekedy závidím spolucestujúcim na naháčoch, keďže inak výborná aerodynamika Kawasaki okrem rušivých vplyvov a dotieravých ôs bráni aj schladeniu.

Míňame rakúske diaľnice s pohodovou rannou premávkou a až prehnane disciplinovanými šoférmi. Pri Mariazell nastavujeme smer Alpy. Cesty okolo Wildalpen sú krásnym kusom asfaltu i výhľadov, ak je na ne pri dokonale nakrájaných úsekoch zákrut vôbec čas. Hlboko pod nami popri ceste je divoká rieka, kde pomedzi skaly vytŕčajú odvážlivci na raftoch.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

A najsilnejší Versys sa začína prejavovať. Okrem pohodlného posedu na relatívne nízkom sedadle (840 mm – zľahka dočiahnem oboma nohami na zem) sa v zákrutách baví. Sklopiť 250-kilogramový stroj je prekvapivo ľahké a manipulácia s ním pripomína skôr čosi menšie. Obratnosť je ozaj slušná.

Míňame jeden most za druhým, tmavé krátke tunely, v ktorých nevidno vôbec nič. Kawasaki sa tu s chuťou obracia z jednej strany na druhú, len by som prijal ešte väčší záťah od nízkych otáčok. I keď toto je typicky motorkársky charakter – treba ju točiť, aby dostala zo seba to najlepšie. A zvuk niekde okolo 10-tisíc? Znie ako superšport.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

Pod najvyšším rakúskym vrcholom

Po stovkách kilometrov a po čase už aj nudnejších jednotvárnych ciest dorážame pod priesmyk Grossglockner Hochalpenstrasse. Na únavu pred vstupnými bránami zabúdame. Na cestu je potrebné zaplatiť denné vstupné 26 eur, v čom sú ale zahrnuté aj atrakcie či parkovné v obrovskej nadzemnej garáži. Prichádzame síce uprostred leta, ale až niekedy okolo štvrtej, čo umožňuje si to tu vychutnať. Prázdne cesty o takomto čase ma úprimne prekvapili, z minulých návštev si pamätám súvislé kolóny áut v skorších časoch. Preto odporúčam výstup naplánovať na neskôr.

Klasický nápor turistov teda už ustal, pred nami sa otvárajú rýchle rovinky, pomalé ostré vracáky aj ľavotočivé zákruty s horou vľavo a spádom vpravo. Hlbokým stovky metrov, čo na sebaistote nepridáva. Ale dokonalá kvalita asfaltu, panoramatické výhľady, mierne klopenie zákrut a vidina desiatok kilometrov takejto jazdy je uspokojujúcim zážitkom.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

Versys ožíva. Doteraz usporiadaný a tichý cestovateľ ukazuje svoju dobrodružnú tvár a chuť zabávať sa. Napriek endurovému posedu ho s radosťou ponáram do zákrut, len to chce trochu pracovať aj s telom a ťažiskom. Predná vidlica sa napriek dlhému zdvihu výraznejšie neponára, brzdy fungujú tak akurát priateľsky. I keď v týchto zákrutách by som prijal aj ich ostrejší nábeh a rýchloradenie bez spojky.

Prichádzame na Edelweiss-Spitze, čo je vyhliadka dostupná autom vo výške 2 560 metrov nad morom. Predstavujem si, že sa na Gerlachovský štít vyšplhám na motorke. Rakúšania ponúkajú možnosť posedieť na káve alebo horúcom čaji, keďže nížinných 32 stupňov je tu sotva 20. Tiež samozrejme plno suvenírov s bobrom, čo je miestny symbol. Živého sme našťastie nestretli.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

O ďalšie pokrútené kilometre ďalej prichádzame na vyhliadku na samotný najvyšších vrch Rakúska, Grossglocokner, a pomaly sa roztápajúci ľadovec pod ním. Fascinuje nás mnohopodlažné nadzemné parkovisko, a vďaka nemu absencia stresu z parkovania, ako to býva na takýchto turistami preplnených miestach zvykom. Samozrejmosťou sú ďalšie obchody či pozemná lanovka do okolia.

Cestou domov

Druhý deň sme si vyhradili na dva ďalšie priesmyky smerom domov na Slovensko. Po prespatí v príjemnom penzióne s maďarskou obsluhou vyrážame smer Nockalmstrasse. Priesmyk divokejší ako Grossglockner, s menším počtom áut, kaviarní aj predajní so suvenírmi má tiež veľké čaro. Platí sa opäť vstupné a cesta sa šplhá až do výšky 2 049 metrov nad morom. O kvalite asfaltu by mohli vyučovať na stavebnej fakulte, zákruty zasa museli zostaviť architekti svetových okruhov.

Hneď vedľa je Turracher Höhe, malá horská obec, do ktorej z jednej strany smeruje cesta s najviac 23-percentným stúpaním doplneným jazdecky dokonalým profilom širokých a rýchlych zákrut. Hore nás čaká vysokohorské jazero, zopár atrakcií i plno turistov. Na to ale nie je čas, keďže ostáva vyše 300 kilometrov domov.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND

Verdikt

Cestou premýšľam nad Versysom. Nejde o motorku na prvý dojem, dokonca pôsobí na pohľad zastaralo. Nemá moderné LED svetlá, žiadne divoké hrany ani prehnane výrazný dizajn. Budíky sú síce prehľadné, ale úplne obyčajné so staromódnym jednoduchým otáčkomerom i digitálnym displejom. Dojem nadmernej kvality alebo luxusu nebudia ani tlačidlá na riadidlách či absencia takého dôležitého cestovného prvku ako je tempomat alebo vyhrievané riadidlá.

Kým ale Versys neohúril na prvý pohľad, vyše tisíckilometrová previerka ukázala, že uspel tam, kde treba. Za jeho riadidlami som dva dni zvládol bez ťažkostí a po krátkom oddychu s radosťou vyrazím znova ďalej. Je pohodlný, hravo ovládateľný, či už v náklone alebo pri bežnej manipulácii. A to nie je zvyčajná vlastnosť veľkých cestových endúr. Veď aj tých posledných 200 kilometrov bolo s ľahkosťou.

Kawasaki Versys 1000 na Grossglockneri Zdroj: TREND