Zhruba dve hodiny od Bratislavy a je to úplne iný svet. Po dlhých mesiacoch bez kontaktu s rakúskym zahraničím človek aj zabudne, aké odlišné je jazdiť doma a kúsok na západ.

Začínajúce sa Alpy od Viedenského Nového Mesta  a susedného Wöllersdorfu smerom „doľava“ pomaly pustnú od doposiaľ mimoriadne hustej premávky a naplno ukazujú, prečo sem tak radi chodia toľkí motorkári z celej Európy. Gutensteinské Alpy dávajú tušiť, čo nás čaká.

Dobrá jazda aj napriek otravným obmedzeniam

Cesta nestráca nič na svojej kvalite, práve naopak, zdá sa mi, že jej mierne zdrsnený povrch je ešte vhodnejší pre motorku. No nijako nepotešia odjakživa prítomné obmedzenia rýchlosti na 70 km/h s dodatkovou tabuľkou, že to platí len pre motorkárov. A oprotiidúci jazdci rukou naznačujúci, že treba spomaliť. Znamená to jediné, za niektorou z desiatok zákrut čakajú policajti.

Naozaj je to tak, na dlhej rovinke krátko pred najzábavnejšou časťou stúpania na Kalte Kuchl stoja s motorkami i autami a číhajú. Ale pretože o nich všetci vedia, sú opustení, keď ich míňam.  Začína sa niekoľko vracákov a najnovšia Kawasaki Versys 1000 vo výbave SE sa môže naplno ukázať bez toho, aby prekračovala limity. Možno niekde ich trochu prekročí, samozrejme, omylom.

Komfort vďaka elektronike

Uprostred nezvyčajne horúceho dňa (na túto sezónu) som na stroji zatiaľ strávil necelé dve hodiny a dokážem už posúdiť jeho cestovný komfort. Versys je pohodlný ako nikdy, asi aj vďaka elektronicky nastaviteľnému podvozku v príplatkovej verzii SE. Automatika sama vyhodnocuje kvalitu cesty, jazdný štýl a snaží sa utrafiť optimálnu tuhosť v každej situácii. Vie, kedy v zákrute potrebujem pritvrdiť a, naopak, na rozbitej okreske zvoľniť.

Volá sa to KECS a neviem, či to funguje. Ak ale vychádzam z toho, že zadok stále nebolí a týchto niekoľko ostrých zákrut som prešiel s veľkou chuťou bez náznaku neistoty alebo znechutenia, potom niečo ozaj funguje. Versys je sebaistý, vôbec ho netrápi, či idem v 40-stupňovom náklone (čo mimochodom tiež ukáže na displeji) alebo prekonáva dlhé tiahle klesanie pri diaľničných rýchlostiach. Podvozok skrátka funguje.

Vyvážený temperament

A potom motor. Na niektorých strojoch – a to platí aj pre autá – strojovni zvyšok nestíha. Pri tejto Kawasaki však celý zvyšok motorky stíha azda až príliš. Tisícka má totiž len 120 koní, čo ju radí skôr medzi tie pokojnejšie „litre“ a pokojne by zvládla viac.

Zaberá síce odspodu, ale nemá tú výbušnosť a charakter zabijaka ako napríklad silnejšia BMW S1000XR. Do 6-tisíc je to hladké predbiehanie a slušný ťah, potom až do nejakých 10-tisíc je to hodne ostré. Ale nie je to ten strach o to, kto splatí hypotéku, ako to býva na agresívnejších tisíckach. Je to skôr – „mám výkon, ak ho potrebuješ, je tu. Ale netráp sa“.

Lepší displej a jeho ovládanie

Na predošlom modeli Kawasaki Versys 1000 som prešiel až ku Grossglockneru a čo som mu pred tými troma rokmi vyčítal, bola jeho zastaranosť. O novinke už našťastie nič také neplatí. Pekný plnofarebný a prehľadný displej, hoci s čudesným ovládaním, kde menu posúvam na riadidle vľavo a potvrdzujem na riadidle vpravo (zjavne mal niekto zmysel pre humor) dopĺňa prepojiteľnosť cez Bluetooth. Na mobile si potom viem nastaviť jazdné režimy, sledovanie cesty, dokonca displej motorky zobrazuje notifikácie.

Nie je to ako na nemeckej GS 1250-ke, kde som sa namiesto pozerania na cestu prehrabával v menu, ale je to obrovský pokrok pre Kawasaki a do úplnej dokonalosti chýba len o kúsok jednoduchšie ovládanie.

A nespomenul som ešte tempomat, vyhrievanie riadidiel (v aktuálnych 33 °C neodskúšané), rôzne jazdné režimy či možnosť prispôsobiť podvozok záťaží podľa počtu jazdcov a batožiny. A full LED svetlá s prisvecovaním do zákrut.

Verdikt

Veľký Versys potreboval presné takéto vylepšenia. Modernú výbavu, ostrejší dizajn, plnofarebné displeje a konektivitu. Tiež mu prospeli hračky s podvozkom.

Kde by som, naopak, pridal, je ešte o niečo ostrejší charakter motora. Rýchlostné peklo, ktoré dokáže predviesť, sa dnes trochu skrýva a aj ten zvuk vyhradený len a len pre „liter“ si treba trochu zaslúžiť. Na krásnej alpskej ceste je veľká radosť z neho dolovať posledné otáčky.