Silný nemecký automobilový priemysel najprv fenomén zdieľania ignoroval, teraz však naopak tomuto trendu pomáha. Niektoré firmy dokonca stavili na túto myšlienku a chcú zdieľanie využiť nielen pre krátke cesty v meste, ale aj na dlhšie cesty medzi mestami.

V krajine, v ktorej bolo vynájdené auto a automobil býval bežne označovaný za "obľúbené dieťa", tak zrejme dochádza ku kultúrnemu posunu. Výborná dostupnosť verejnej dopravy, vysoké ceny pohonných hmôt a silné ekologické hnutia sú pravdepodobne dôvodom toho, že sa pre mnoho Nemcov stalo auto voliteľnými doplnkom alebo, v horšom prípade, dokonca drahou príťažou.

Počet registrácií nových áut v Nemecku vlani prvýkrát od roku 2010 klesol pod tri milióny. Priemerný vek kupca auta sa zvýšil až nad 52 rokov. V polovici 90. rokov minulého storočia bol priemerný vek 46 rokov.

Výsledkom toho je, že sa automobilový priemysel chopil možnosti zdieľania áut ako spôsobu, ako sa dostať k mladšej generácii, pre ktorú je myšlienka vlastníctva vozidla rovnako staromódna, ako zbierka gramofónových platní ich rodičov. "Chcem platiť za veci, keď ich používam," povedal 35-ročný konzultant Martin Blankestein, ktorý využíva služby niekoľkých spoločností ponúkajúcich zdieľanie áut.

Niekoľko desaťročí sa tieto služby ponúkali len na určitých miestach. Autá tak bolo možné vyzdvihnúť len na stanovenom mieste a museli sa na to isté miesto vracať. Pred šiestimi rokmi však nabralo zdieľanie iný smer a objavili sa tzv. jednosmerné ponuky. Táto flexibilná služba sa už vďaka šikovným telefónom rozšírila do veľkých miest po celej Európe a Severnej Amerike. A zvlášť sa jej darí v Nemecku.

Vďaka mobilnej aplikácii môže klient nájsť najbližšie auto, zarezervovať ho krátkou správou, použiť ho pre jazdu po meste a nechať ho na úplne inom mieste. Nemusí sa tak vracať na miesto, odkiaľ vyšiel.

Zdieľanie sa platí od minúty. Za dvadsať minút sa obvykle platí štyri až šesť eur, pohonné hmoty, poistenie a parkovanie sú v cene. Jednodňové sadzba sa pohybuje od 39 do 59 eur. Čo sa môže zdať pre bežného užívateľa auta ako nákladná extravagancia, môže byť veľmi atraktívne pre ľudí, ktorí používajú auto len občas. Zástancovia tvrdia, že náklady môžu byť až polovičné v porovnaní s tým, na koľko vyjde rovnaká cesta taxíkom.

Celosvetovo bolo vlani podľa výskumnej spoločnosti InnoZ zarezervovaných viac ako 8,5 milióna jednosmerných ciest. Z toho 4,5 milióna ich bolo v Nemecku a v samotnom Berlíne dokonca 2,2 milióna, teda viac ako štvrtina z celkového počtu.

Zdieľanie ponúka množstvo automobiliek. Daimler má spoločnosť car2go, ktorá v 25 mestách v Európe a Severnej Amerike ponúka 600-tisíc klientom na zdieľanie dvojsedadlové vozidlá Smart. Novo ponúka možnosť prenajať si vozidlo na cestu z Berlína do Hamburgu alebo späť.

Podobnú službu medzi Kolínom a Düsseldorfom ponúka spoločnosť DriveNow, spoločný podnik BMW a autopožičovne SIXT. Úspech zdieľania áut v Berlíne prilákal aj zahraničné automobilky, ako francúzsky Citroën, ktorý tu prostredníctvom služby Multicity ponúka na zdieľanie elektrické vozidlá.

Podľa niektorých však môže byť ponuka služby zdieľania pre automobilky veľkým rizikom. Ukazuje totiž, ako je ľahké žiť bez vlastného auta, a tiež bez nákladov na poistenie a opravy a bolestí hlavy z problémov s parkovaním, ktoré s vlastníctvom auta súvisí. Avšak výrobcovia zrejme teraz nemajú inú možnosť, než nasledovať tento trend.