„Chceli sme vyrobiť jednoduché auto, ponúknuť indickým rodinám bezpečnejší dopravný prostriedok,“ vysvetľuje Ratan Tata, bývalý šéf automobilky. „Lenže tento zámer nevyšiel. Ponúkneme preto atraktívnejší model. A bude vyzerať viac ako skutočné auto,“ dodáva.
Novú generáciu má poháňať silnejší než aktuálny 38-koňový motor, firma chce osloviť rastúcu strednú triedu v obrovských mestách Indie. Konkrétne detaily zatiaľ nie sú známe, majitelia ale predpokladajú, že budú naďalej vyrábať aj jeden lacný model.
Ako problém sa podľa zástupcov firmy ukázal nedostatočný export Nano, auto ste si kúpili len v Indii. A kým na začiatku stálo 100-tisíc rupií, neskôr zdražovalo. Dnes sa jeho cena líši podľa regiónu, začína niekde na 170-tisíc. V prepočte je to viac než 2 400 eur.
Za tú cenu dostane zákazník štvormiestne auto s váhou okolo 700 kg, trojmetrovou dĺžkou, dvojvalcovým motorom a bubnovými brzdami vpredu aj vzadu. „Nikto v ňom nechcel byť videný. Všetci sa báli, že si o nich susedia budú myslieť, že nemajú peniaze,“ dôvodí neúspech R. Tata.
Druhou stránkou je však aj diskutovaná nebezpečnosť auta, ktoré v nemeckých crash testoch nezískalo ani jedinú hviezdičku, hoci výrobca očakával štyri. „Keď pracovníci pútali figuríny bezpečnostnými pásmi na nárazové testy, vyzerali znepokojene. No nebáli sa ani tak o auto, ako o figuríny, keďže každá z nich má hodnotu zhruba 100-tisíc eur,“ opisuje Guardian.
Ďalším občasným javom bolo aj samovznietenie Tata Nano v prvých rokoch výroby. Keď v roku 2011 avizoval výrobca modernizáciu a nové prvky výbavy, mal zabojovať aj s týmto problémom. Okrem toho sa zmenil podvozok a pribudli elektrické okná, posilňovač riadenia, hmlovky či centrálne zamykanie. Cenu to zvyšovalo.
No ani vylepšenia a napríklad ohlásenie naftového motora nepomohli naplniť maximálnu kapacitu výrobných závodov nastavenú na 350-tisíc áut ročne. Za celých šesť rokov výroby sa ich predalo len štvrť milióna.
