Harald Quandt mal 23 rokov, keď bol v roku 1945 ako pilot nemeckého letectva v zajateckom tábore v líbyjskom Benghází a tam si prečítal matkin list na rozlúčku. Magda Goebbelsová, manželka ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, mu oznamovala, že rodina sa spolu s Quandtovými šiestimi nevlastnými súrodencami ocitla v situácii, ktorá má len jedno čestné riešenie. Haralda prepustili na slobodu v roku 1947 a o sedem rokov neskôr s nevlastným bratom Herbertom zdedil priemyselné impérium vybudované ich otcom Güntherom Quandtom. Denník The Jerusalem Post napísal, že potomkovia teraz vlastnia takmer polovicu firmy BMW.
„Drahý syn Harald, chcem Ti odovzdať to, čo som sa v živote naučila. Buď verný sebe, národu a vlasti,“ napísala Magda Goebbelsová, ktorá bola za Günthera Quandta vydatá a mala s ním práve Haralda.
Nevlastní bratia sa ujali firmy, ktorá vyrábala pušky Mauser a protilietadlové strely pre vojnovú mašinériu Tretej ríše. Najcennejšou časťou ich majetku boli akcie automobiliek BMW a Daimler. Po ich smrti zostali najväčšími akcionármi BMW vdova po Herbertovi Johanna (86 rokov) a ich deti Susanne a Stefan. Haraldove dcéry sa držia v ústraní. Po smrti matky Inge v roku 1978 zdedili 1,5 miliardy mariek.
Majetok Quandtovej rodiny založil koncom 19. storočia predok, ktorý prevádzkoval textilný podnik. Günther potom zarobil za prvej svetovej vojny majetok výrobou vojenských uniforiem. Po vojne investoval do výroby batérií, potom prevzal berlínsku továreň na šijacie stroje a strieborné nádoby, ktorá sa musela na tento tovar preorientovať z výroby zbraní.
Güntherova prvá žena zomrela v roku 1918 na španielsku chrípku. Zostal s dvoma synmi Herbertom a Hellmutom, ktorý zomrel v roku 1927. Magdu Ritschelovú si vzal o tri roky neskôr a ich jediným dieťaťom bol Harald. Manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1929 a o dva roky neskôr sa Magda vydala za Goebbelsa, člena parlamentu a šéfa propagandy NSDAP. Keď sa nacisti dostali v roku 1933 k moci, vymenoval ho Hitler za ministra propagandy.
Günther sa stal členom strany a jeho podniky boli kľúčovými dodávateľmi nemeckej armády. S Goebbelsom sa nemal príliš rád, ale „to nehralo rolu, pretože Goebbels nemal žiadny vplyv na Quandtovu schopnosť zarábať peniaze,“ tvrdí historik Joachim Scholtyseck, ktorý napísal štúdiu o angažovaní sa Quandtovcov v čase Tretej ríše. Rodina si ju u neho zadala, keď nemecká televízia v roku 2007 odvysielala dokument s názvom Mlčanie Quandtovcov kritizujúce rodinu za jej vojnové aktivity.
Günther sa v roku 1937 začlenil do elitnej podnikateľskej skupiny považovanej za najviac prínosnú pre zásobovanie Tretej ríše. Za vojny vyrábal batérie pre ponorky a raketomety, pušky Mauser, muníciu a protilietadlové strely. Podľa J. Scholtysecka bol síce kľúčovým dodávateľom, držal sa však v pozadí. V jeho továrňach pracovalo v rokoch 1940 až 1945 vyše 50-tisíc nútene nasadených, vojnových väzňov a ľudí z koncentračných táborov. V Scholtyseckovej štúdii sa uvádza, že rodina si prisvojila majetok židovských spolumajiteľov.
Ďalšiu biografiu klanu zverejnil vlani Rudiger Jungbluth. Tvrdí v nej, že Günther nemal nacistické zmýšľanie. „Hľadal len príležitosť rozšíriť si osobný majetok,“ povedal.
Harald žil s matkou, Goebbelsom a ich šiestimi deťmi. Po invázii do Poľska v roku 1939 vstúpil do armády, bol nasadený v Grécku, Francúzsku a Rusku, nakoniec ho v roku 1944 zajali v Taliansku a poslali do tábora v Benghází. List na rozlúčku mu napísal aj sám Goebbels. „Pravdepodobne budeš jediný, kto bude môcť pokračovať v rodinnej tradícii,“ uviedol v ňom.
Harald bol po vojne označený za prívrženca, ktorý sa na zločinoch nacistov nepodieľal, takže ho nijako nepotrestali. Mal väčšie šťastie než Friedrich Flick a Alfried Krupp, ktorých súdili v Norimbergu. Harald s Herbertom majetok plne prevzali po otcovej smrti v roku 1954. Herbertovi pripadla výroba batérií, áut a potaše, Harald prevzal dohľad nad priemyselnými podnikmi. V ďalších desaťročiach rozšírili podiel vo firme Daimler, Herbert v 60. rokoch zachránil BMW pred kolapsom, keď sa stal hlavným podielnikom a podporil výrobu nových modelov.
Po Haraldovej smrti pri leteckom nešťastí sa vzťahy medzi vdovou Inge a Herbertom zhoršili a rodiny začali rokovať o oddelení majetku. Haraldovi príbuzní získali štyri pätiny zo 14-percentného podielu v Daimleri a v roku 1974 predali celý podiel kuvajtským investorom za miliardu mariek.
Herbert zomrel v roku 1982 a jeho majetok sa rozdelil medzi šesť detí pochádzajúcich z troch rôznych manželstiev. Najcennejšiu časť, BMW, zdedila jeho tretia žena Johanna so Stefanom a Susanne. Tí vlastnia 46,7 percenta podniku.
Stefan Quandt a sesternica Gabriele priznali rodinné vzťahy k Tretej ríši. „Magda zabila svojich šesť detí v Hitlerovom bunkri. Otec svojich nevlastných súrodencov veľmi miloval. Keď máte niečo také v rodine, poviete si: horšie to už byť nemôže,“ povedala Gabriele. Stefan priznal, že je „smutnou pravdou, že v podnikoch Quandtovcoch umierali nútene nasadení“.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
