Deväťdesiate roky zazvonili na kariérny koniec Renaultu 5. Ten si do dôchodku so sebou zobral aj výkonnejšiu verziu nazvanú jednoducho Turbo. V júni 1990 na autosalóne v Paríži prišlo nové Clio. A hneď rok na to aj so športovejšou alternatívou 16S, či RSi a motorom 1,8 16V s 101 kW (137 k).
Ale úprimne, to nebol hothatch, maximálne warmhatch. Clio medzičasom získalo titul Auto roka 1991, ale ten výrazný míľnik prišiel až v roku 1993. V tom čase Renault dodával motory stajni F1 Williams, od ktorej si pre svoju vrcholnú verziu malého hatchbacku požičal názov.
Renault mal pôvodne plán vyrobiť 3800 áut s názvom Williams, ale iba 1300 bolo potrebných na homologizáciu do súťaží. Dopyt však potiahol celkový počet hore, až o 1600 kusov. Každý z nich mal na prístrojovej doske štítok s označením a poradovým číslom.
Úspech neutíchal, tak vznikla aj druhá a tretia séria. Dovedna bolo vyrobených 12100 exemplárov Clia Williams. Nie všetky sa dožili dneška, pretože časť z nich bola prerobená na preteky rally. Kusy v horšom stave zase poslúžili tým lepším ako darcovia orgánov, čo celkové číslo ešte znížilo.
Motor bol pre všetky tri fázy životu Clia Willams rovnaký. Radový štvorvalec s objemom 2,0 litra dokázal, pri výkone 108 kW (145 k) uháňať s malou karosériou rýchlosťou až 215 km/h. Prvá séria modelu bola najľahšia, pretože v ďalších dvoch pribúdali bezpečnostné a komfortné prvky.
Pre Clio Williams je charakteristická farebná kombinácia, podobná tej, ktorú nosilo Subaru Impreza. Modrá farba prvých dvoch sérií sa volala Sports Blue, kým tretia séria dostala bledšiu Monaco Blue. Počas celého životného cyklu modrú farbu dopĺňali zlaté disky Speedline.
Práve toto Clio bolo a stále je obľúbeným základom auta na rally. Pre skupinu B mala základná pretekárska verzia zvýšený výkon na 121 kW (165 k), tvrdší podvozok, rám Matter France a škrupinové sedadlá Sabelt.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto – Renault
