V šesťdesiatych rokoch si ľudia v Land Roveri začali postupne uvedomovať, že výroba modelu Defender je síce nosná, ale v USA už mali aj cestnejšie modely. Ford Bronco a International Harvester Scout ponúkali kompromis medzi terénom a cestou a Jeep Wagoneer k tomu ešte pridal luxus.
V roku 1967 teda začal projekt niečoho podobného, pracovne nazývaného sto palcový Station Wagon. Hlavou konštruktérskeho tímu sa stal Charles Spencer King. Na základe jeho návrhov malo auto mať permanentný pohon štyroch kolies a novú prevodovku spoločne s pružením špirálovitými pružinami namiesto listových pier.
Rok 1970 znamenal predstavenie finálnej verzie auta verejnosti. Karoséria navrhol David Bache a mala plniť účely použitia pri všetkých príležitostiach. Novinka dostala lepšie jazdné vlastnosti v teréne ako pôvodný Defender a na ceste bola komfortnejšia.
Väčšina karosárskych dielov bola z hliníku. Zo začiatku mal Range Rover iba troje dvere. Zadná časť však mala vrchnú polovicu výklopnú hore a spodná sa sklápala nadol. Tento koncept dverí vydržal do dneška.
Výraznejšia zmena nastala v roku 1981. Karoséria dostala ešte jeden pár dverí, pretože prístup na zadné sedadlá bol cez ťažké dvere trojdverovej verzie pomerne zložitý. Nový počet dverí sa stal tak populárny, že pôvodná verzia sa na britských ostrovoch prestala predávať tri roky na to. Zostala však vo výrobe až do konca hlavne pre francúzsky trh.
Pôvodný pohon zabezpečoval motor Buick, ktorý bol trochu poddimenzovaný, keď z ôsmych valcov a objemu 3,5 litra dostával iba 101 kW (137 k). V roku 1990 sa pohonná jednotka zväčšila na 3,9 litra a v roku 1992 až na 4,2 litra. V roku 1986 boli karburátory nahradené vstrekovaním.
Naftová verzia sa po stroskotaní prvého projekt objavila až v roku 1986. Taliansky motor 2,4 turbo bol určený hlavne pre kontinentálnu Európu, pretože britská tlač verziu nemala príliš rada a tlačila benzínové motory. Najväčším problémom bola dynamika. Pri zrovnaní s V8 dostávali dieslové agregáty poriadnu nakladačku.
Tri roky po spustení naftovej alternatívy sa podarilo zvýšiť výkon zväčšením obsahu na 2,5 litra. Talianske motory však v roku 1992 odišli spod kapoty Range Roveru, kde sa miesto nich usídlili vlastné s názvom 200Tdi a v roku 1994 300Tdi.
Výkony s benzínovým motorom V8 boli už od začiatku nadpriemerné. Zrýchlenie na stovku s 3,5 litrovým agregátom trvalo menej ako 15 sekúnd a maximálne sa dalo dostať na 153 km/h. Ku koncu výroby v roku 1996 Range Rover prekročil 100 km/h za menej ako 11 sekúnd a maximálna rýchlosť predstavovala 180 km/h.
Vzniklo aj niekoľko špeciálnych verzií. Rok 1982 sa niesol v znamení papamobilu. Rok na to prišla luxusná verzia In Vogue. Po 20 rokoch výroby (1990) vznikla edícia CSK, čo sú iniciály hlavného konštruktéra a takisto v roku 1990 prišla aj Great Divide Edition, podľa rovnomennej expedície. Tá sa navonok odlišovala bielym lakom a vnútro malo béžovú farbu.
Auto ostalo v produkcii až do roku 1996, kedy prišla nová generácia s označením P38, ktorá je tiež legendou.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto – Land Rover
