McLaren F1 bol veľmi dlho najrýchlejším sériovo vyrábaným autom na svete. Dokázal sa rozbehnúť na 372 kilometrov za hodinu s funkčným obmedzovačom otáčok. Po jeho odstránení sa dostal dokonca na 391 km/h. Magickej štvorstovke sa teda priblížil na dohľad.
Človek spájaný s celým projektom McLarenu F1 je Gordon Murray. So svojim konceptom športového auta presvedčil šéfa tímu McLaren, Rona Dennisa, že dielo má budúcnosť. Ten zapojil ako dizajnéra exteriéru Petra Stevensa.
V roku 1988 sa začalo pracovať na aute s neobyčajným usporiadaním sedadiel. Volant a vodič boli v strede, čo znamenalo, že auto malo lepšie rozloženie hmotnosti. V strede však neznamenalo len v pozdĺžnom smere. Aj v priečnom. Spolujazdci mohli byť až dvaja a sedeli po každej strane vodiča.
Murray pre svoje dielo pôvodne plánoval použiť motor od Hondy, kvôli jeho vysokootáčkovému charakteru. Mal to byť 4,5 litrový V12, alebo dokonca V14. V každom prípade šlo o atmosférický motor, kvôli lepšiemu odhadu chovania.
Výber padol na 410 kW (550 k) jednotku s hmotnosťou 250 kilogramov. Honda však požiadavku odmietla. Pozitívne sa k projektu postavila iná automobilka. Divízia M od BMW postavila pre Murraya V12 s objemom 6,1 litra s názvom S70/2. V porovnaní s pôvodným plánom motora od Hondy bol tento o 15 kilogramov ťažší, ale doháňal to výkonom vyšším o 14 percent.
Celkový výkon teda vzrástol na 461 kW (618 k). Dôležitejší fakt v špecifikáciách svietil v kolonke hmotnosť. Tá bola menej ako váži súčasný Mini Cooper Coupe. S hodnotou len tesne nad tonu (1138 kilogramov) dosahoval neuveriteľný výkonový pomer. Ako jedno z mála áut mal McLaren F1 z vnútornej strany krytu motora tepelný štít z pravého zlata.
Prvý kus sériového auta bol odhalený 28. Mája 1992 v Monaku. Každý z 108 majiteľov dostal zážitok z riadenia najrýchlejšieho auta planéty s manuálnou prevodovkou. Zrýchlenie na stovku mu trvalo len 3,2 sekundy.
Špeciálna séria LM stiahla hmotnosť o 75 kilogramov na výsledných 1063. Okrem modifikácií tvaru kvôli aerodynamike dostala inú prevodovku, diferenciál a špeciálne 18-palcové horčíkové disky. Motoru vzrástol výkon na 500 kW (680 k). Jedným z poznávacích znamení série bola oranžová farba Papaya Orange, ktorú používal Bruce McLaren.
V motoristickom športe bol ako zástupca zvolený McLaren F1 GTR. Svoju dominanciu predviedol napríklad v pretekoch 24 hodín Le Mans v roku 1995, kde získal prvé, tretie, štvrté, piate a trináste miesto. Výroba famózneho športového auta skončila v roku 1998.
Šepká sa, že McLaren popri MP4-12C pripravuje aj nástupcu tejto legendy.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto - McLaren
