Kým meno Integra sa v ponuke objavilo už v roku 1985, tá pravá Integra, ktorá sa každému vybaví prišla až v roku 1995. Schovávala sa pod kódovým označením DC2, čo je tiež výrazným poznávacím znamením.
Ponuka sa však v rámci rôznych trhov tiež rozlišovala. Japonský domáci trh dostal verziu so širokými prednými svetlami, ale do Európy a USA sa dostala alternatíva s dvoma pármi kruhových reflektorov. Pre európsku Integru Type-R sa typickou stala biela farba s bielimi diskami s priemerom 16 palcov. K celkovému vzhľadu patrilo aj obrovské krídlo na veku batožinového priestoru.
Interiér zase charakterizovali väčšinou červené sedadlá, športový volant Momo a titánová hlavica radiacej páky. Práve tá bola niektorým vodičom tŕňom v oku, alebo ohňu v hrsti. V lete sa dokázala zahriať na extrémnu teplotu a v zime zase dlaň skoro primrzla. Ale radilo sa ňou takmer dokonale.
Najdôležitejším prvkom bolo však to, čo sa skrývalo za kódom B18C. Agregát z objemu 1,8 litra, rozdeleného do štyroch valcov dostal 140 kW (190 k). Za mágiou stál systém VTEC. Pri 5700 otáčkach preberá žezlo vačka s ostrejšou charakteristikou, čo mení nielen prejav motora na agresívnejší, ale rovnako aj zvuk sa stáva až formulovo ostrý. Motor stratí dych až pri cifre 8300, pre európsky trh.
Honda Integra Type-R - verzia pre JDM mala široké predné svetlá Zdroj: Honda
Málo je známy fakt, že Honda vraj každý kus musela dotovať. Integra Type-R bola vlastne len homologizačným vozidlom pre preteky, ktoré vyžadovala FIA. Magazín EVO kupé vyhlásil za najlepšie športové auto s pohonom prednej nápravy.
Pred 16 rokmi Jozef Prosnan o aute napísal aj toto: "Brzdy? Perfektné. Zákruty? Dajú sa zdolávať rýchlosťami, o akých sa vám zrejme ani nesnívalo. Honda drží stopu ako prilepená, pritom sa vôbec nenakláňa. No pozor na zvyšky zimného posypu a neznáme hrbolce. Tvrdo vyladený podvozok na nich odskočí a potom to už chce ozajstného majstra volantu."
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na TREND.sk.
Prečítajte si všetky.
