Honda svoje modely so športovým charakterom označuje dlhé roky ako Type-R. Honda Civic je bezpochyby najrozšírenejším modelom z tejto rodiny. Prvým Civicom Type-R sa stal v roku 1998 model EK9, presne ten, ktorý mal veľké polkruhové svetlá zasahujúce až do kapoty. Vydržal vo výrobe dva roky.
Po skoro ročnej odmlke sa ukázal nový Civic Type-R (CTR) s kódovým označením EP3. Podľa mnohých je to zatiaľ najlepší CTR. Výzorom síce pripomína zmenšenú dodávku alebo minivan, ale na ceste presvedčil aj napriek absencii samosvoru výbornými výkonmi, ovládateľnosťou a priateľským správaním ohlasujúcim dosiahnutie limitu.
CTR schádzal z produkčných pásov v Anglicku medzi rokmi 2001 a 2005. V polovici tohto obdobia auto prešlo miernym faceliftom so zmenou svetiel, ako vpredu tak aj vzadu. Na motor konštruktéri nesiahli, len vylepšili reakcie podvozku a priostrili riadenie, ktoré by si ale zaslúžilo ešte o trochu viac odporu.
Pod kapotou CTR si potichu a priadol motor K20A s objemom dvoch litrov ,technológiou VTEC a úžasne lineárnym záťahom. VTEC je variabilné časovanie ventilov, ktoré sa prepína v tomto prípade pri približne 6300 otáčkach. V tom momente auto chytí druhý dych a začne ťahať odušu až k maximálnym 8300 otáčkam.
Vonkajší dizajn nesadol každému. To však nebolo nič oproti vnútornému. Najviac polemiky si vyslúžila radiaca páka. Šesť extrémne krátkych stupňov síce sadalo presne a bola po ruke, ale znova sa vynorila paralela s dodávkami a minivanmi. Bola totiž umiestnená na prístrojovej doske, nie na zemi, ako je štandardom. Spýtajte sa však majiteľov CTR a ani jeden z nich vám na túto jej polohu nepovie jediné krivé slovo.
Civic Type-R sa zvonka odlišoval od sériových modelov typickými 17“ palcovými diskami, inými nárazníkmi a prahmi, doplnenými decentným krídlom nad zadným oknom. Stále sa však dal spliesť s verziou Sport.
Vo vnútri to však už bolo iné. Samozrejme prístrojová doska, s výnimkou palubných ukazovateľov, výrazné zmeny nedostala. Hlavne sa zmenili sedadlá.
Športové anatomické, čierne s červeným stredom vodiča aj spolujazdca podržali v zákrutách a dobre tvarovaný volant poskytoval informácie o dianí pod kolesami.
Základné verzie CTR nemali samosvorný diferenciál, čo bola ich najväčšia nevýhoda na poli kľukatých horských priesmykov. To ale nebránilo vynikajúcemu podvozku a tuhej karosérii prechádzať zákruty po troch kolesách a pritom mať nad vozidlom absolútnu kontrolu, vďaka absencii akýchkoľvek prejavov zákernosti.
Hovorí sa, že Civic Type-R EP3 bol lepší ako nasledovník s označením FN2. Na tom má zásluhu okrem nižšej hmotnosti pri rovnakom motore aj viacprvková zadná náprava, oproti novému odpruženiu torznou tyčou.
Motor, zhodný pre obe generácie poskytoval výkon 147 kW (200 k) a krútiaci moment 196 Nm. V kombinácii s hmotnosťou od 1180 kg (bez klimatizácie) dokázal auto vystreliť na stovku za 6,6 sekundy a ťah prestal až pri rýchlosti 235 km/h.
Nasledovník, čiže posledná generácia na báze ôsmej inkarnácie Civicu sa vyrábal medzi rokmi 2007 a 2010.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto – autogrip.sk
