Audi si v roku 1980 prišlo s označením Quattro. Je odvodené od číslovky štyri v talianskom jazyku. Podobne ho používa aj Maserati v prípade modelu Quattroporte, ktorý v preklade znamená štvordverový. Pri značke Audi je pesnička iná. Číslovka počet dverí neoznačuje.
Systém Quattro je notoricky známy ako pohon všetkých kolies od Audi. V spomenutom roku to ešte nebolo tak a označenie v prvom rade znamenalo modelový rad štvorkrúžkového výrobcu. Aby bola situácia prehľadnejšia, tak je model známy aj pod označením Ur-Quattro, ako pôvodné z nemčiny.
Audi Quattro zdieľalo veľa častí s vtedajším modelom Audi Coupé patriaceho k rodine modelu 80 (B2). Rozšírené blatníky verzie navrhol Martin Smith známy z neskoršej práce v Opli, ale najmä vo Forde, kde mal na svedomí poslednú Fiestu.
Pôvodná verzia kupé s pohonom všetkých kolies mala pod kapotou 2,1 litrový radový päťvalec s turbom a medzichladičom stlačeného vzduchu. Výkon 147 kW (200 k) a krútiaci moment 285 Nm boli pretavené do zrýchlenia na stovku za 7,1 sekundy a maximálnej rýchlosti cez 220 km/h.
Neskôr sa zvýšil objem na 2,2 litra, pri zachovaní výkonu. Nárast prišiel až v roku 1989, dva roky pred koncom výroby. Vtedy päťvalec odovzdával 162 kW (220 k). Dôležitou zmenou okrem zvýšenia výkonu bolo zvýšenie počtu ventilov z 2 na valec na 4 na valec.
Počas produkcie medzi 1980 a 1991 zišlo z liniek 11 452 kusov jedinečného auta. Samo o sebe by až tak výrazné nebolo, nebyť raketovej kariéry v motoristickom športe. Tam dokonale ťažilo z pohonu všetkých kolies.
Prvé Quattro sa zúčastnilo pretekov rally už v roku 1980 v Rakúsku. Výkon vzrástol na 221 kW (300 k). Hneď rok po prvom štarte v ňom zvíťazila prvá žena, Michelle Mouton. Postupne do roku 1984 sa podľa predpisov FIA zvýšil výkon až na 261 kW (350 k).
V roku 1984 prišlo Audi s verziou Spor Quattro S1 v rámci homologizačného procesu pre rally skupinu B. Z 2,1 litrového päťvalca vtedy vydolovali 225 kW (306 k). Súťažné verzie dosahovali až 331 kW (450 k). Rok 1985 znamenal príchod Sport Quattro S1 E2, čo možno chápať ako druhú evolučnú fázu.
Podľa oficiálnych informácií dosahoval motor 350 kW (480 k). Motor mal systém, ktorý zabezpečoval točenie turba aj bez stlačenia plynu, čo znamenalo okamžitú reakciu na stlačenie plynu, bez akejkoľvek turbodiery. Stovka v podaní pretekárskej verzie bola záležitosťou 3,1 sekundy aj vďaka hmotnosti iba 1090 kilogramov.
Medzi najznámejších pilotov E2 patrili Walter Röhrl a Michelle Mouton. Po zrušení skupiny B sa stále šepká, že práve Quattro vo finálnej fáze z roku 1986 bolo najvýkonnejším autom na rally vôbec, s výkonom 442 kW (600 k).
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto – Autogrip.sk
