Nasledovné riadky nepatria tým, ktorí kúpu a predaj jazdeniek pestujú ako šport alebo ich autobiznis dokonca živí. Majú podať varovnú informáciu v kocke najmä tým, ktorí sú na najlepšej ceste stať sa motoristami a začínajú dumať, ako si zadovážiť auto z druhej ruky a ...neobanovať.     

1. Kupovať na vlastnú päsť

Neodporúčame. Autobazáre sú plné za svoju cenu nepredajných šuniek, ktoré čakajú len na vás. Za potenciálnym predajcom sa vyberte radšej v spoločnosti rozhľadenejšieho a pritom prajného známeho (najlepšie automechanika). Žiadna hanba aj znalci si občas berú sekundantov, lebo auto, to je aj vášeň, ktorá občas zatemňuje myseľ. Keď raz objavíte vysnívaný kus, hrozí, že neuvidíte alebo nebudete chcieť vidieť jeho nedostatky. Kolega so zdravým rozumom vás na ne aspoň upozorní.

2. Dovoz na vlastnú päsť

Dovoz jazdenky zo zahraničia je ešte komplikovanejšia záležitosť. Treba sa orientovať v cudzom prostredí, môžete naraziť na jazykovú bariéru, mali by ste zvládať relevantnú legislatívu, hrozí, že sa stanete obeťou podvodu, treba rátať s množstvom kilometrov strávených za volantom a nepredvídateľnými výdavkami.

Navyše autá, ktoré ste si vytypovali, nemusia byť v takom stave, ako sa z inzerátu zdali. S vedomím, že ste do cesty investovali čas a hlavne pohonné hmoty, pritom sa nechcete vrátiť domov s prázdnymi rukami, ocitnete sa pod tlakom. To je ideálna situácia, pre „šikovného“ predajcu. Doma zistíte, že ste kúpili zle a draho. Pritom nie je problém, najať si profesionálov s dobrými referenciami, ktorí dávajú aj záruku za poskytnuté služby.

Na druhej strane má dovoz zvonka aj výhody v podobe ďaleko väčšieho výberu a často aj nižších cien. S následným prihlásením a niektorými úskaliami poradíme v poradenskom článku.

3. Pekné auto – dobré auto?

Vyleštený bezchybný lak, efektné disky kolies, voňavý čistučký interiér. Také staré a také zachované. Vidno, že sa oň predchádzajúci majiteľ staral. A tá dobrá cena. Chcem ho, poviete si. Pritom je to s najväčšou pravdepodobnosťou prelakovaná stará šunka, s vymenenými sedadlami a kobercami. Stačí pozrieť pod ne a vidíte skutočný stav vrátane zvaru, ktorý tam normálne nepatrí. Ručné autoumývarne a skúsení mechanici vedia dôsledným umývaním urobiť na pohľad úplne nové auto prakticky z každého.

4. Najprv ruka v rukáve

Skúšobná jazda je základ. Hlavne, keď auto kupujete od neznámeho majiteľa, sa môže stať, že vás nepustí za volant, kým sa nedohodnete. Že vás povozí, to nestačí. Technikou jazdy môže niektoré technické nedostatky auta „zakamuflovať“. Ideálne je, požičať si auto na skúšku, zaviesť ho do značkového servisu. Tam vám za rozumnú cenu zistia jeho aktuálny technický stav a upozornia, ktoré súčiastky bude potrebné v dohľadnom čase opraviť alebo vymeniť. Zistia vám aj servisnú históriu auta.

5. Kúpno-predajná zmluva je formalita

Kúpno-predajnú zmluvu pripraví autobazár. Vedia ako na to, sú v problematike doma. Potom stačí podpísať a hotovo. Omyl. Radšej si ju pozorne prečítajte a skontrolujte. Aby sa nestalo, že keď príde na lámanie chleba, budete reklamovať závadu, o ktorej síce nebola reč, ale v zmluve ju máte čiernu na bielom aj s dovetkom, že ste o nej boli informovaný a s vašim podpisom.

6. Rýchly obchod nemusí byť dobrý obchod

Že niekoho vidíte prvýkrát v živote, to sa stáva. Ak však chcete od neho kúpiť jazdenku, dajte si načas. Riziko zlého obchodu stúpa, ak majiteľ nástojí na rýchlom jednaní napríklad preto, že je zaneprázdnený alebo spomína ďalších záujemcov, ktorí si už vybavujú financovanie.

Potom ruky preč od takého auta. Je veľmi pravdepodobné, že v časovom strese niečo zanedbáte, pritom samotný postoj majiteľa robí z auta podozrivý objekt. Niekedy to majitelia len hrajú a neskôr sa vám môžu znova ozvať s tým, že pôvodní záujemcovia si kúpu rozmysleli.

7. Auto čo ide na dračku

Ak má jazdenka veľa zápisov v technickom preukaze od predchádzajúcich majiteľov, to ešte neznamená, že sa za ním idú zákazníci ako po údenom. Pravdepodobnejšie je, že niečo s ním nie je v poriadku, preto sa ho zatiaľ každý nový majiteľ rýchlo zbavil. Vám sa to už nemusí podariť.

8. Prehnaná sebadôvera

Mnohí „odborníci“ aj nejeden odborník  sú presvedčení, že vedia posúdiť, či údaj o najazdených kilometroch na tachometri zodpovedá stavu auta. Napríklad podľa ošúchaných pedálov a radiacej páky, unavených sedadiel alebo podľa stavu podvozku. Pritom „rozumne stočené“ kilometre neodhadnú ani machri. Aj preto je stáčanie kilometrov taký výnosný biznis.

Ak si nezistíte servisnú históriu auta, neviete o ňom takmer nič. Platí to najmä pri prémiových nemeckých značkách, sú známe prípady stočenia o sto a viactisíc kilometrov bez toho, aby to bolo čo i len trochu poznať.

9. Za posledné

Hovorí sa, že auto je tá najhoršia investícia. Nemusí sa z garáže ani pohnúť a pritom jeho cena mesiac po mesiaci dramaticky klesá. Najmä v prípade jazdenky s veľkou pravdepodobnosťou - hraničiacou s istotou, budete musieť do nej po nadobudnutí ešte investovať.

Koľko, to už záleží na tom, ako rozumne ste nakúpili. Preto platí, nekupovať za posledné. Ak ste si vzali pôžičku, pokúste sa ju nákupom auta nevyčerpať celú.     

10. Ohľaduplnosť

Sú predajcovia, ktorí radi prezentujú vlastnú autoritu, a ak zistia, že nie ste v problematike doma, povedia vám len to, čo chcú. Pritom navodia dojem, že akákoľvek nedôvera hraničí s osobnou urážkou, aby vás zahnali do defenzívy. Potom vám za slušný peniaz zavesia na krk naničhodnú haraburdu.

Defenzívu si však nemôžete dovoliť, veď ide o vaše prachy. Preto v zásade platí, že s predajcom (ako s každým iným) treba rokovať síce slušne, ale žiadne ďalšie ohľady nie sú namieste. Preto buďte podozrievaví, neodbytní, zvedaví, neústupčiví. Aj tak to chce ešte kus šťastia.