Vďaka novým systémom sa budú môcť vodiči viac spoliehať na svoje vozidlá. Nielen pri šoférovaní. Výrobcovia áut a výskumné tímy sa rozhodli skúmať technológie na rozpoznávanie tváre, z ktorých by autá „čítali“ najmä emočné rozpoloženie a následne spustili potrebný bezpečnostný režim.
Tvár pod náporom infračerveného svetla
Ako pre TREND.sk vysvetlil Ladislav Kručko zo spoločnosti Volvo Cars, automobilka pracuje na senzoroch, ktoré by monitorovali rozličné ukazovatele – smer, ktorým sa vodič pozerá, do akej miery má vodič otvorené oči alebo v akej polohe má hlavu – a zistili by, či je vodič skutočne pozorný.
Pomocou údajov získaných zo senzorov sa dajú vyvinúť bezpečnostné systémy, ktoré by boli schopné vyhodnotiť stav vodiča a danému stavu prispôsobiť chod automobilu. Vozidlo by v prípade nepozornosti vodiča mohlo napríklad zaistiť, aby nevybočilo z jazdného pruhu alebo aby neprišlo do príliš tesného kontaktu s iným vozidlom.
Senzor, ktorý by bol umiestnený priamo na prístrojovej doske, by cez malé LED diódy osvetľoval vodiča infračerveným svetlom, ktoré je prepojené s celým snímacím systémom. Infračervené svetlo kvôli svojej vlnovej dĺžke ľudské oko nezachytí, a preto si vodič žiarenie ani nevšimne. Spoločnosť Volvo v súčasnosti technológiu zatiaľ len testuje.
Zdroj: Volvo Cars
Snímanie vodiča zároveň umožňuje skúmať aj iné spôsoby využitia. Senzorickým sledovaním očí a ich pohybov by mohlo auto napríklad upravovať vnútorné a vonkajšie osvetlenie podľa toho, ktorým smerom sa vodič momentálne pozerá. Auto by taktiež na základe rozpoznania vodiča mohlo prispôsobiť nastavenie sedadiel jeho telesným proporciám.
Per Landfors, technik spoločnosti Volvo Cars a projektový vedúci podporných systémov pre vodiča, však zdôrazňuje, že snímaním sa neukladajú žiadne fotografie a senzory nemajú ani funkciu nežiaduceho sledovania vodiča.
Od autizmu k bezpečnosti
Výskumom rozpoznávania tváre sa podľa webu gizmag.com zaoberá aj francúzska automobilka Peugeot. Tá spolupracuje s vedcami zo švajčiarskeho technologického inštitútu École Polytechnique Fédérale na vytvorení podobných senzorov, ktoré by taktiež pod drobnohľadom sledovali vodičovu tvár.
Vedci si vzali za základ softvér, ktorý sa predtým používal pri liečbe autizmu či depresie, a skúsili ho aplikovať na automobilový priemysel. Tento softvér dokázal identifikovať sedem univerzálnych emócií: strach, hnev, radosť, smútok, znechutenie, prekvapenie a podozrenie. Za kľúčový faktor, ktorí podľa vedcov vyvoláva zvýšenú agresivitu, považovali podráždenie. A aj keď podráždenie za volantom vyzerá u každého človeka inak, za jeho primárny zdroj považovali najmä emócie hnevu a znechutenia.
Testy prebiehali tak, že subjekty najprv skúmali v pokojnom prostredí kancelárie a neskôr ich snímali v skutočných životných situáciách, teda najmä za volantom, aby sa program naučil čítať emócie. Potom sa vedci snažili pomocou analytických metód a algoritmov vytvoriť jednotný detekčný systém, ktorý by práve spomínané emócie hnevu a znechutenia, vyvolávajúce podráždenie, identifikoval.
Testy však začali sprevádzať komplikácie, keď sa ukázalo, že každý zo subjektov prejavuje podráždenie iným spôsobom. Jeden našpúlil pery, ďalší sa mračil, tretí mal otvorené ústa a vypuklé oči. Táto variabilnosť a rôznorodosť vyjadrovania hnevu sa stala veľkou prekážkou.
Detekcia a liečenie cestnej zúrivosti
Tím študentov z University of Waterloo v Kanade je k úspešnému výsledku o niečo bližšie a vyvíja technológiu, ktorá by identifikovala a zároveň ihneď zneškodnila stres a hnev, ktorým vodiči neraz trpia. Systém pozostáva z troch senzorov, ktoré by merali srdcovú frekvenciu, tlak zovretia volantu a výraz tváre vodiča.
Ak by boli výsledné hodnoty všetkých troch výstupov mimo normálnu hranicu, aktivovala by sa kamera, ktorá by posúdila, či je vodič naozaj nahnevaný. Pred zavedením je však nutné do systému nahrať vlastnú tvár v pokojnom a v nahnevanom stave.
Hneď ako systém zachytí v tvári „zúrivý stav“, vozidlo automaticky vyberie a prehrá upokojujúcu hudbu. Ľudia, ktorým by hudba prekážala, si môžu namiesto nej nastaviť niečo iné, napríklad automatické stiahnutie bočného skla alebo, v prípade ak auto touto funkciou disponuje, masážne vibrovanie sedadla, hovorí Dipshikha Goyal, projektový manažér tímu. „Hudba sa však ukázala ako veľmi užitočná pri upokojovaní ľudí,“ dodal D. Goyal.
Tím z kanadskej univerzity Waterloo sa chystá túto technológiu patentovať a plánujú ju prakticky zaviesť do automobilov. Minimálne v Kanade, odkiaľ tím pochádza a kde cestnej zúrivosti podlieha v priemere 8 z 10 vodičov, by mohol systém nájsť uplatnenie, píše sa na stránkach Businessweek. Inteligentné auto-systémy dali podnet aj poisťovniam, ktoré vodičom s takýmto bezpečnostným vybavením dávajú extra zľavy na poistenie.
Upokojovať rozzúrených vodičov, ako podotkol hovorca spoločnosti Malin Persson, nie je jednoduché. Hovorca upozorňuje na fakt, že zlosť je oveľa ťažšie rozpoznať ako ospalosť. Podľa jeho slov majú rôzni ľudia pri hneve výrazne odlišnú mimiku, a preto neexistuje unifikovaná šablóna, podľa ktorej by senzor mohol rozpoznať hnev na akomkoľvek človeku.
Problémy s bdelosťou sú vyriešené
Automobilky Volkswagen a Ford využívajú obdobné senzory najmä na kontrolu bdelosti vodiča. Fordovský systém rozpoznáva nepravidelnú jazdu a aktivuje zvukové a vizuálne výstrahy, ktoré sa v prípade nereagovania vodiča zintenzívňujú.
Malá kamera, upevnená na spätnom zrkadle, sníma jazdné pruhy po oboch stranách cesty a predvída, kde sa má vozidlo vo vzťahu k značeniu jazdných pruhov nachádzať, uvádza oficiálna stránka automobilky.
Ak systém rozpozná nepravidelnosť, spustí sa najskôr textová výstraha, ktorá zostane zobrazená desať sekúnd a sprevádza ju zvuková signalizácia. Ak vodič nereaguje, objaví sa ďalšia výstraha, ktorú musí vodič potvrdiť stlačením tlačidla OK. Ak vodič ani túto výstrahu nepotvrdí, systém bude možné vynulovať len zastavením vozidla a otvorením dverí vodiča.
