A práve pri vrstve vody väčšej než pol centimetra začína riziko vzniku aquaplaningu - teda straty ovládateľnosti vozidla. Viete ako s tým bojovať a ostať na ceste a v bezpečí? Tu je niekoľko cenných rád.

Množstvá vody na cestách premávku prirodzene spomaľujú. V dlhých kolónach stráca čas mnoho z vás. Potom keď sa cesta konečne otvorí, hurá predbiehať. Samozrejme, je to prirodzená reakcia na frustráciu z vlečenia sa za zľaknutým osobákom alebo preťaženým kamiónom. Ale pozor, na Slovensku hrozí riziko silného aquaplaningu práve vďaka koľajám od preťažených kamiónov.

Že sú naše cesty v hroznom stave nielen po zime, ale po celý rok je zbytočné rozoberať. Ale mnohé, na oko zdravé úseky mimo obcí trpia zdržiavaním vody v prevaleninách od trestuhodne preťažených mašín.

Aquaplaning? To sa mne nemôže stať

V prvom rade si treba uvedomiť, že aquaplaning sa teoreticky týka každého vozidla, ktoré dokáže prekročiť 70-80 km/h. Prax je o čosi zložitejšia, lebo na jeho vznik treba viacero podmienok.

V zásade k nemu dôjde vždy, otázkou je, pri akej rýchlosti. Vo väčšine prípadov je aquaplaning záležitosťou jazdy v priamom smere. V zákrute je prakticky neriešiteľný, ale aj výnimočný.

Čo je aquaplaning?

Voľne preložené ako „vznášanie sa na vode“ je stav, kedy pneumatika nedokáže zo stopy pri odvaľovaní odvádzať vodu adekvátne rýchlo jazde, teda jej vlastným otáčkam. Vo vyššej rýchlosti sa pred pneumatikou vytvorí vodná stena, ktorej tlak v istom momente prekročí tiaž vozidla na pneumatiku.

Vtedy pneumatika stratí kontakt s povrchom a vznesie sa na vrstve vody. Keď k tomu dôjde na všetkých kolesách vozidla, stáva sa absolútne neovládateľné. Táto situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože nie je možné meniť smer, brzdiť ani pridávať.

S aquaplaningom sa dá bojovať, hoci pri istej rýchlosti podľahne vrstve vody na ceste každé vozidlo. Je však rozdiel, či je to pri 110, alebo 210 km/h. Prvou rýchlosťou jazdíme za dažďa na diaľnici celkom bežne asi všetci, tou druhou už snáď len šialenci.

Čo aquaplaning podporuje?

  • vysoká rýchlosť,
  • staré a zjazdené pneumatiky (dezén pod 3 mm je hazard),
  • široké pneumatiky,
  • ľahšie vozidlo,
  • hĺbka vodnej vrstvy a jej dĺžka (problém začína pri hĺbke 5 mm a dĺžke nad 10 m),
  • štruktúra a materiál povrchu (betón je voči koľajám odolnejší),
  • podhustené pneumatiky.

Ako aquaplaning rozpoznať?

  • volant je zrazu veľmi voľný,
  • auto nereaguje na jemné zmeny smeru,
  • otáčky motora prudko vyletia hore.

Opatrenia proti aquaplaningu:

  • nejazdiť v koľajách s vodou,
  • jazdiť pomalšie,
  • dostatočne hlboký dezén (minimálne 4 mm),
  • správne hustenie/jemné prehustenie (podhustenie je veľmi nebezpečné),
  • ťažšie vozidlo,
  • užšie pneumatiky (tie sú však horšie na mokrom a suchom povrchu)

Čo robiť, keď aquaplaning nastane

Nepanikáriť, nebrzdiť ani netočiť volantom. Brzdenie aj snaha o zmenu smeru jazdy môžu spôsobiť neriešiteľný šmyk. Ak je brzdenie kvôli prekážke nevyhnutné, treba tak urobiť postupným prerušovaným prišliapavaním pedálu, nie dupnutím.

Treba ubrať plyn (na automate) alebo stlačiť spojku a počkať s volantom rovno, kým rýchlosť pod vplyvom odporov (vody, valenia, vzduchu) klesne natoľko, že kolesá sa znova chytia cesty. Znie to ako zdĺhavý proces, no reálne trvá 2-3 sekundy.

Pripravené v spolupráci so školou šmyku SuperDrive.