Občas sa stretávame s názorom, že nový moderný osobný automobil zabiehať netreba. V tomto presvedčení motoristu utvrdzujú aj niektorí automobiloví výrobcovia, ktorí v manuáloch k svojim produktom kapitolu o zábehu vynechávajú. Faktom ostáva, že vývoj automobilovej techniky za posledné desaťročia napredoval míľovými krokmi. Súčiastky sa vyrábajú z kvalitnejších materiálov a v menších toleranciách. Kvalitatívne vyššie parametre nadobudli motorové oleje aj palivá. Len jedno sa nezmenilo. Optimálny zábeh nového auta má stále svoj význam. Do značnej miery je zárodkom budúcej spokojnosti majiteľa.

Chce to trochu sebadisciplíny

Zábeh prebieha od prvých kilometrov bez ohľadu na to, či ho vodič aktívne ovplyvňuje, alebo len jazdí, ako vie. Súčiastky, ktoré sa stretli na výrobnom páse, sa navzájom obrusujú – postupne sa usádzajú. A to platí nielen o motore, ale aj o prevodovke, diferenciále... rovnako aj brzdách. Z hľadiska konečného efektu však vôbec nie je jedno, v akom režime zábeh prebieha. Od neho do určitej miery závisí neskorší výkon a pružnosť motora, spotreba paliva aj motorového oleja. Ba dovolíme si povedať že aj životnosť. Pritom zabiehanie auta nie je veda. Od vodiča vyžaduje len trochu sebadisciplíny.

Extrémy škodia

Vo všeobecnosti odporúčame počas prvých 4 000 až 5 000 km nerozbiehať motor na maximálne otáčky. A už vôbec nie skôr ako dosiahne prevádzkovú teplotu (tomu sa vyvarujte aj po zábehu). Dochádza totiž k nadmernému opotrebeniu piestnych krúžkov, môžu sa zapiecť, v extrémnom prípade zadrieť. Ak pustíte strelku otáčkomeru len do dvoch tretín využiteľného spektra, auto si zachová dostatočný akceleračný potenciál. Netreba sa obávať, že by v premávke prekážalo. Možno máte chuť skontrolovať dynamické parametre udávané výrobcom. Či ste nekúpili mačku vo vreci. Celkom pochopiteľné. Ale až po zábehu. So surovým motorom by ste ich s najväčšou pravdepodobnosťou aj tak nedosiahli. Na druhej strane ani zábeh nie je dogma. Bezpečnosť aj v jeho priebehu ostáva prioritná. Keď sa vyskytne napríklad krízová situácia pri predbiehaní, neváhajte odradiť, prikovať akcelerátor k podlahe a vytočiť „kvalt“ na maximum.

Podobne motoru v zábehu škodí preťažovanie. Napríklad trápenie v nízkych otáčkach. Takáto jazda predstavuje síce uznávanú metódu, ako priškrtiť apetít motora, je však aj enormne agresívna voči kľukovému mechanizmu. Rovnako nepriaznivý dosah má jazda s plne naloženým autom až po hranicu povolenej hmotnosti (nedaj bože za ňou). A príves s jachtou tiež zatiaľ radšej ponechajte zaparkovaný v garáži.

Prevodovke v zábehu vyhovuje častá zmena režimu jazdy. To znamená menenie rýchlosti jazdy, častejšie radenie, aby sa zapájali všetky ozubené súkolesia prevodových stupňov. Žiaden problém. Bežný jazdný režim sa tejto schéme dosť podobá. Len monotónna jazda po diaľnici s permanentne zaradeným najvyšším stupňom z nej vybočuje. No pokiaľ je to možné, aspoň na začiatku sa vyhýbajte krátkym presunom po meste. Motor ich absolvuje v podchladenom stave. Už vieme, že ani toto nie je preň optimálny režim.

Záver

A to je v podstate všetko, čo bežný motorista potrebuje o zábehu vedieť. Potom už len rozvíjajte návyky, ktoré sa vám budú hodiť aj neskôr. Všímajte si svoje auto. Či sa spod kapoty alebo od podvozkových skupín neozývajú podozrivé zvuky, častejšie sledujte stav prevádzkových kvapalín (oleja v motore, chladiacej zmesi vo vyrovnávacej nádržke). Kontrolujte, či sa neprehrievajú náboje kolies a pneumatiky nevykazujú nepravidelné opotrebovanie...

A ak sa vám predsa len niečo nepozdáva, nečakajte na plánovanú prehliadku a navštívte záručný servis radšej hneď.

Foto - Flickr.com