Hľadať optimálnu polohu za volantom stojí za to. Ak sa podarí, jazda sa stáva precíznejšou a bezpečnejšou. Aj únava menej dolieha na vodiča, čo opäť súvisí s úrovňou a bezpečnosťou jazdy.
Opatrný začiatočník
My motoristi sa dopúšťame dvoch základných chýb – buď sedíme nalepení na volante, alebo vyznávame opačný extrém – sotva naň dočiahneme. Prvá anomália sprevádza takmer každého začiatočníka. Keď chýba odhad proporcií auta, bedlivo strážime jeho predok. Dodáva to istotu. Nebola by to až taká fatálna chyba, ale volant sa z tesnej blízkosti horšie ovláda, vodičovi zvyčajne chýba aj opora krížov a chrbta, lebo práve začiatočníci sklonu operadla sedadla nevenujú pozornosť. A medzi nami – sedieť tak blízko, nie je ani bezpečné. Už len preto, že v prípade nehody uberáme airbagu miesto a čas na rozvinutie. Proti zlozvyku začiatočníkov viac ako apel zaberá vodičská prax.
Sebavedomý frajer
Poloha skúseného frajera s maximálne možným až nemožným odstupom od volantu aj pedálov vyžaruje sebavedomie a pohodu. Sprevádza mnohých z nás po celú motoristickú kariéru. Prečo nie. Veď vyzerá dobre a veľké vzory – napríklad piloti F1 ju zdanlivo aplikujú tiež.
Ale pozor. Optimálna poloha za volantom je estetickou kategóriou až na poslednom mieste. Ani Michael Schumacher si v kokpite nesedí, tak ako sedí, preto aby vyzeral sexi. Má špeciálne uspôsobené aerodynamicky optimalizované pracovisko. Stačí mu vidieť na predné kolesá, do zákruty a do spätných zrkadiel. Každý oblúk zvládne pootočením volantu, prehmatávať nemusí. Pritom volant je umiestnený kolmo k smeru jazdy, to znamená že veniec je od pilota rovnako vzdialený dole aj hore.
Proporcie osobného automobilu sa na rozdiel od monopostu líšia. A ak si potrpíte na vzory, potom dobre poslúžia napríklad jazdci rely. Riadia cestovný voz (hoci jeho výkonný derivát) s typickými priestorovými parametrami. Sedia uvoľnene a pritom v strehu. Veď o niečo ide. Aj v bežnej premávke ide o veľa. Nie síce o víťazstvo (aj keď to niekedy tak vyzerá) ale o bezpečný návrat. Situácia plná pohody sa môže v okamihu zmeniť na boj o holý život. Ak ju máme vyriešiť, poloha rekreanta v plážovej sedačke nebude dobrým východiskom.
Zdroj: 01
1. Ani Michael Schumacher si v kokpite nesedí, tak ako sedí, preto aby vyzeral sexi
Pripravenosť je bezpečnejšia
A sme pri podstate veci. Optimálna šoférska poloha je dôležitá minimálne zo štyroch dôvodov:
– v kritickej situácii vytvára solídne východisko na správnu reakciu
– v prípade nehody airbagy fungujú s maximálnou účinnosťou
– udržuje vodiča aj na dlhej ceste v relatívne dobrej kondícii.
Jednoduchšie vozidlá nižšej cenovej úrovne a staršie ročníky umožňujú sedadlo vodiča len pozdĺžne posúvať a meniť sklon operadla. Modernejšie autá už majú aj výškovo nastaviteľný volant a v súčasnosti čoraz viac modelov dovoľuje regulovať tiež hĺbku jeho zapustenia. Štandardom sa stáva výškovo nastaviteľné sedadlo, ba na niektorých autách sa dá regulovať aj sklon sedáka. Luxusnejšie výbavy už disponujú elektrickou plynulou reguláciou polohy sedadla, prípadne aj volantu.
1. Začnime nastavením sedadla. Môžete ho spustiť na najnižšiu úroveň a sklon operadla nastavte čo najpohodlnejšie, nie však do horizontálnej polohy (spánku za volantom sa budeme možno tiež venovať, ale v inej kapitole). Operadla sa dotýkajte celou plochou chrbta. Práve chrbtom a sedacou časťou totiž vnímame správanie sa auta. Ak sa dá regulovať aj sklon sedáka, prednú časť mierne zdvihnite. Brzdenie bude komfortnejšie, lebo na pravačku sa neprenáša váha tela. V prípade nehody sa zas telo nezošmykne popod bezpečnostný pás.
2. Posuňte sedadlo dopredu tak, aby ste mohli ovládať pedále. Smerodajný je spojkový, lebo má najdlhší zdvih. Budete ho často a celý využívať. Ukotvite preto sedadlo v takej polohe, aby ste ho mohli zatlačiť až na podlahu a noha pritom ostala v kolene mierne zohnutá. Zároveň by ste sa mali celým stehnom dotýkať sedadla tak, aby vytváralo len ľahký protitlak.
3. Nastavujte polohu volantu. Jeho veniec by mal byť v takej vzdialenosti od tela, aby sa dal dobre ovládať po celom obvode. Jeho priečky ani veniec nesmú prekážať vo výhľade na prístrojový panel. Ruky na venci nemajú ani kolidovať so stehnami. Ak sú všetky podmienky splnené, spravte jednoduchú kontrolu. Celou plochou chrbta sa oprite o operadlo a natiahnuté ruky položte zhora na stred venca volantu. Máte ho v správnej vzdialenosti, ak sa ho dotýkate zápästiami. Ak nie, dolaďte sklon sedáka, prípadne zapustenie volantu podľa toho, čo vám viac vyhovuje.
4. Vráťme sa k sedadlu. Športovejšie založení vodiči ho ponechajú čo najnižšie, aby maximálne znížili ťažisko auta. Neprekáža, že nemôžu pohľadom kontrolovať vonkajšie obrysy auta – majú ich už „v oku“. Zato začiatočníci si na výhľad viac potrpia. Ak medzi nich patríte, nastavte sedadlo do požadovanej výšky a opäť skontrolujte vzdialenosti od pedálov a volantu, a ak treba, opäť ich dolaďte. Sedíte optimálne, napriek tomu môžete mať neprirodzený pocit. Aj optimum môže byť nezvyk.
2. A ak si potrpíte na vzory, potom dobre poslúžia napríklad jazdci rely.
Štyri najčastejšie chyby
Už sme spomenuli najčastejšie prehrešky, ktoré sa vodiči páchajú voči optimálnemu posedu za volantom. Nezaškodí si ich zopakovať aj s dôsledkami, ktoré so sebou môžu prinášajú.
Ďaleko od volantu. Veniec držíte vystretými alebo takmer vystretými rukami zhruba v strede. Tento štýl sa môže zdať ako stvorený na dlhé monotónne cesty po diaľnici. Keď sa však dostanete do krízovej situácie (napríklad šmyk na klzkej vozovke), potrebujete intenzívne rúčkovať a keď opretý nedosiahnete na veniec v hornej časti volantu, inštinktívne sa predkloníte. Chrbát stratí kontakt s operadlom a tým aj jeden so senzorov, ktoré monitorujú správanie sa auta. Väčšina bežných motoristov chybne reaguje na šmyk, lebo im chýba tréning. Ak ešte aj nesprávne sedíte, vaše šance klesajú.
Blízko k volantu. S nadmerne pokrčenými rukami sa ťažko točí volantom. Pri prehmatávaní vám môže prekážať brucho (aj keď má štandardné rozmery), alebo stehná. V prípade čelného nárazu airbag nebude mať potrebný čas a priestor k plnému rozvinutiu.
Pedále sú blízko. So zohnutými nohami nedokážete pedále obratne a rýchlo obsluhovať, kolenám môže prekážať volant alebo palubná doska.
Pedále sú ďaleko. Pri stlačení spojky až na doraz, musíte nohu celkom vystrieť. Je to nefyziologické, čo si na kratších cestách nemusíte neuvedomiť. Možno si podvedome podsadnete viac dopredu aj za cenu straty dokonalého kontaktu s operadlom. Už sme si povedali, aký je dôležitý. Koho ani tieto argumenty nepresvedčia, jeden na záver – v momente nehody ohnutá noha v kolene stlmí náraz. Vystretá sa zlomí.
Zdroj: 01
3. Takto je to správne. Vodička sa opiera o operadlo celou plochou chrbta, ruky spočívajú na volante uvoľnene, spojku nie je problém vytlačiť.
Vymeniť auto
Je celkom možné, že najmä na jednoduchších modeloch áut nenájdete celkom vyhovujúce riešenie. Ak mimo bezprostredného dosahu ostane trebárs málo používaný spínač hmloviek, nemeňte kvôli tomu nastavenú vzdialenosť od volantu. Veď bezpečnostné pásy dovoľujú predkloniť sa. Ak si však za volantom vášho auta nedokážete doslova nájsť miesto, vymeňte ho (to auto). A keď sa budete rozhodovať pre nové, medzi kritériá rozhodne zaraďte ergonómiu pracoviska vodiča.
Dajme si záležať
Vo svojej vodičskej praxi často presadám z auta do auta. Takých je nás dnes veľa. Poznáte to. Aj vy sa občas ponáhľate, a tak si dolaďujeme polohu za volantom počas jazdy. Nie je to odporúčania hodný príklad. Aj keď sú to jednoduché úkony, odvádzajú pozornosť od toho, čo sa odohráva na vozovke. Rozumnejšie je ostať stáť možno o minútku – o dve dlhšie a dať si záležať.
Zdroj: 02
4. To už je podstatne horšie. Pedál spojky je príliš ďaleko. Ani vzdialenosť od volantu nesedí aj keď počas jazdy v priamom smere to nemusí byť zjavné.
Zdroj: 03
5. Pri prejazde zákrutou sa ruka ocitne na vrchole venca volantu a to vodičku núti čiastočne sa odpútať od sedadla. Vnímanie správania auta sa zhoršuje a spolu s ním aj stabilita sedenia.
Foto – Maňo Štrauch, Archív
