1. Vysoké otáčky

Vo všeobecnosti platí, že s poklesom otáčok motora klesá aj jeho apetít. Súčasné prepĺňané motory sú pružné, nízke otáčky im neprekážajú, naopak pod zaťažením pracujú efektívne. Pri bežnom rozbiehaní nie je dôvod, aby strelka otáčkomeru zablúdila do hornej polovice využiteľného spektra.

Väčšina moderných automobilov situáciu vodičom uľahčuje, keď na displeji palubného počítača riadiaca jednotka vodiča priamo upozorní, kedy preradiť. A kým v minulosti autá na plynulú jazdu potrebovali aspoň 2-tisíc otáčok za minútu, dnes sa uspokoja aj s 1 500 či menej.

2. Rýchlosť

Nie je to len o otáčkach. Moderné motory v spojení s modernými prevodovkami dovoľujú po diaľnici napredovať stotridsiatkou a pritom otáčky len minimálne prekračujú hranicu 2000. Spotreba je napriek tomu vysoká. Aerodynamický odpor totiž s rýchlosťou výrazne rastie.

Možno by bolo dobré uvedomiť si, že „predpisových“ 130 km/h na diaľnici – je rýchlostný limit a nie povinná ani odporúčaná rýchlosť. Stačí spomaliť a ušetríte. Len treba potom ešte viac sledovať spätné zrkadlá.

3. Ťažká noha

Bez citu v pravačke spočívajúcej na akcelerátore lacno jazdiť nebudete. Výchovne pôsobí údaj palubného počítača o okamžitej spotrebe. Stačí tvrdšie pritlačiť a okamžitá spotreba nehorázne vyskočí. Schopnosť v každom jazdnom režime správne odhadnúť minimálny potrebný tlak na pedál plynu, je skoro umenie.

Niekto má cit daný od boha, niekto si ho nacvičí a iný ani „za boha“. Hlavne na nich mysleli vývojári motorov a ich riadiacich jednotiek, keď vodičom poskytli možnosť spínačom zvoliť ekonomický režim. V prvej polovici zdvihu akcelerátor reaguje veľmi mdlo aj na „okované chodidlo“. Skúste ho využiť, možno sa vám zapáči.

4. Brzda – plyn

Predstavte si jazdu v kolóne. Systém brzda – plyn zvyčajne praktizujú vodiči v ľavom jazdnom pruhu. Pritom stačí pozrieť sa vedľa, ako sa posúvajú profesionáli v rade kamiónov. Občas pomalšie, zato plynulo. Verte, kvôli úspore paliva je to rozhodne nasledovaniahodný spôsob.

To isté platí pre jazdu mestom od križovatky po križovatku, od semaforu po semafor. Rútiť sa ku križovatke, kde len prednedávnom naskočila zelená, je iracionálne v každom ohľade a kontraproduktívne, ak na spotrebe záleží.

5. Do servisu, až keď zhasne

Zaujímať sa o technický stav auta, až keď sa nedá naštartovať, je chyba. Nedofúkané pneumatiky, porušená geometria náprav, dymiaci výfuk... v zárodku vetujú pokusy o ekonomickú jazdu. Chce to absolvovať aspoň pravidelné kontroly podľa usmernení výrobcu auta a servis navštíviť už pri podozrení, že auto nie je, čo bývalo.

6. Plný kufor

Nepotrebné haraburdie v kufri má svoju hmotnosť. Vláčite ho so sebou len preto, že nebol čas ho vyložiť v garáži alebo rovno na smetisko. Aj tie detské sedačky trčia v aute už celý týždeň nevyužité. Von s nimi. Výrobca auta každý ušetrený kilogram hmotnosti považuje za svoje víťazstvo. Je to aj vaše víťazstvo a najmä výhra peňaženky.

7. Zabudnutý strešný nosič

Na lyžiach ste naposledy stáli pred dvoma mesiacmi, ale box na lyže ešte stále tróni na streche. Sprostredkuje informáciu, že lyžujete a navyše vyzerá sexi? Ale zvyšuje spotrebu paliva, lebo dramaticky kazí autu jeho aerodynamické vlastnosti, na ktorých jeho vývojári krvopotne a vo vašom záujme pracovali. Podobne, i keď o niečo menej dramatické je to s nosičmi na bicykle.

8. Zbytočne zapnuté spotrebiče    

Motor zaťažuje každý zapnutý spotrebič na palube auta, a tým zvyšuje jeho spotrebu. Nemienime vás nahovárať, aby ste ignorovali povinné osvetlenie, nezapínali stierače a nepočúvali autorádio.

Ale napríklad klimatizácia – jeden z najväčších žráčov energie v aute – sa dá občas aj vypnúť. Nielen v zime. Lenže netreba zabudnúť, že spotrebu vplyvom zhoršenej aerodynamiky zvyšujú aj otvorené okná, tak si teraz vyberte