S 55 litrami vína na hlavu zostávajú Francúzi na prvom mieste vo svetovom rebríčku. Ale ich spotreba vína od roku 1980 klesla o viac ako 50 percent! Vtedy totiž vypili v priemere 120 litrov za rok. Príčiny analyzuje štúdia Univerzity v Montpellier, ktorú komentovala Diana Macle vo Wine Spectator.
Dramatický pokles majú na svedomí zmeny v stravovaní. Francúzska tradícia piť víno denne pri každom jedle je v troskách. Nové generácie Francúzov ju už nepestujú. Podľa štúdie zhruba 50 percent mladých ľudí vo Francúzsku vôbec nepije víno a k pravidelným konzumentom patrí sotva 10 percent. Zvyšok obmedzuje svoju spotrebu na 2-3 razy za mesiac.
Tento trend je v úplnom protiklade s USA, kde hlavnou skupinou, ktorá sa podpisuje na raste spotreby vína, je miléniová generácia, teda ľudia, ktorí dosiahli dospelosť zhruba na rozhraní milénií. Aj štúdia Wine Market Council (organizácia amerických vinárov, importérov a maloobchodníkov) z roku 2005 označila za najrýchlejšie reastúci segment na americkom vínnom trhu Američanov vo veku 21-29 rokov.
Ich o niečo starší (25 – 34) rovesníci z Francúzska ešte stále vypijú v priemere 56 litrov ročne. Mladšia skupina 16 až 24 ročných spotrebuje takmer 32 litrov. To je naďalej výrazne viac ako v podobnej vekovej kategórii vo väčšine štátov vrátane USA. Ale alarmujúci je vývoj, ktorý vo Francúzsku reflektuje prudko sa meniace spotrebiteľské správanie -- a jeho vplyv na zdravie. V poslednej dekáde získavajú už aj tam fastfoody popularitu a ruka v ruke s tým rýchlo rastie aj obezita. Ešte donedávna sa hovorilo o Francúzskom paradoxe. Spočíval v tom, že hoci Francúzi napospol milujú smotanu, vajíčka a cigarety, netrpeli obezitou a mali výrazne nižšiu úmrtnosť na srdcovocievne choroby a rakovinu ako iné národy. Vedci dospeli k názoru, že je to vďaka ich životnému štýlu a stravovacím zvyklostiam, keď sa je všetko, ale v malých množstvách. A jedlo sa zapíja vínom, predovšetkým červeným.
“Za posledných desať rokov sa počet rodinných jedál aj pracovných obedov zredukoval takmer o polovicu,” tvrdí Galatée Faivreová, marketingová konzultantka z Languedocu, ktorá pracuje pre niekoľkých vinárov. „To znamená výrazne menej príležitostí vrátane príležitostí pre mladých niečo sa o víne naučiť.“
Profesor François d'Hauteville z poľnohospodárskej školy v Montpellier sa obáva, že benefity vyplývajúce z pravidelného pitia sa budú strácať veľmi rýchlo. "Nepitie vína cez týždeň a následne rýchle masívne pitie na jeho konci je nezdravý návyk, spojený najmä s krajinami, kde víno nie je tradičným nápojom,“ hovorí. „A keby sme pili dve čaše denne v súlade s odporúčaniami zdravotníkov, naša spotreba na hlavu by bola niekde pri 90 litroch. Francúzski dvadsiatnici, s ktorými som robil rozhovory, si uvedomovali, že víno je súčasťou našej národnej kultúry a identity. Ale o víne vedeli veľmi málo a mnohým dokonca vôbec nechutí.“
O príčinách hovorí štúdia z Montpellier. Jednou z nich je koncentrácia marketingu na prémiové vína, ktoré sú však úplne mimo dosah mladej generácie. A dokonca aj štúdia americkej Sonoma State University poukazuje na obrovskú priepasť medzi drahými a stolovými vínami. „Francúzi majú veľa lacných vín,“ povedal jeden z opýtaných v prieskume. „Dobré víno je však príliš drahé, najmä v reštauráciách. V nočných kluboch a baroch vína vôbec nevidíte, iba pivo a miešané nápoje. A ak náhodou víno majú, je zlé.“
Svoje urobilo aj protialkoholické hnutie, ktoré od 90. rokov vydesilo množstvo potenciálnych spotrebiteľov, a takisto obmedzovanie reklamy. Na druhej strane mladí Francúzi začínajú piť víno aj mimo času stolovania, čo je jav, o ktorom pred dvadsiatimi rokmi nik nechyroval. „Sme zrejme niekde uprostred dvoch trendov,“ hovorí G. Faivreová a vidí v tom nádej. „Rodiace sa nové spotrebiteľské trendy naznačujú, že trh sa znova môže pozviechať a možno v nasledujúcich rokoch francúzska miléniová generácia bude nasledovať tú americkú.“