Vôňa muškátov, chuť čerstvého hrozna, zlatožltá farba. Kto by odolal? Rôzne muškátové odrody sa pestujú po celej strednej, južnej a juhovýchodnej Európe, dokonca aj v Afrike, Ázii a Austrálii. Ľahká svieža ovocná chuť ich predurčuje na masové využitie, čo je zrejme dôvodom, že sa nezaraďujú medzi hodnotné odrody.

Špičkové muškáty z Francúzska a Talianska, najmä spracované do šumivých vín, však bývajú drahé. Muškát je zrejme jednou z pôvodných odrôd hrozna. Najznámejšie sú alexandrijský muškát a biely muškát (muscat blanc á petits grains), ktorý sa v Burgundsku nazýva „melon de bourgogne“.

Mekkou muškátu v tejto krajine je kopcovité okolie Nantes, najmä oblasť Sévre-et-Maine. Dôvodom je vlhkejšie podnebie. Víno z tohto regiónu má však neutrálnu arómu a chuť – málo podobnú muškátu, na aký sme zvyknutí zo stredu Európy. Pestuje sa aj v Alsasku, kde je ovocnejšie, podobne okolo Loiry, Rhôny a v Burgundsku.

V Taliansku je centrom pestovania Piemont pri Turíne, kde sa z neho pripravuje aj slávne šumivé Asti spumante. V strednej Európe najrozšírenejší muškát ottonel pochádza z Francúzska.

Krížením ho vypestoval záhradkár Morea z Angers. Je to aromatická, mrazuvzdorná odroda s dobrou úrodnosťou, nájdete ho na Slovensku, Morave, v rakúskom Burgenlande, v Maďarsku i na Balkáne.

Na rozdiel od francúzskych muškátov bývajú sviežejšie a ovocnejšie – chladnejšie podnebie im zjavne ide k duhu. Stredná Európa dala svetu aj vlastnú odrodu – moravský muškát. Vznikol v Polešoviciach krížením ottonelu s odrodou prachtrebe, preto ho prezývajú „mopr“.

Šľachtenie prinieslo ešte aromatickejšie víno ovocnej chuti, pričom hrozno je odolnejšie proti chladu a plodnejšie. Jeho problémom sú však choroby a priam neznáša sucho. Rozšíril sa aj do Malých Karpát, pestuje sa v Skalici a na južnom Slovensku. Vlastnú odrodu muškát žltý má tokajská oblasť, kam sa zrejme dostala z Talianska.

Pre muškátové vína je charakteristická chuť hrozna. V niektorých regiónoch sa k nej môže pripájať grep, citrónová kôra alebo aníz. Veľmi dôležitý je však spôsob spracovania – treba zabrániť prílišnému odbúraniu kyselín, inak víno stratí sviežosť. Keď sa však muškát vydarí, je to ľahký, príjemný spoločník. Vynikajúci moravský muškát z južného Slovenska napríklad dodáva na trh Skaličan Alojz Masaryk.

Vzhľadom na svoju ľahkosť a aromatickosť sa muškáty hodia najmä k hydine pripravovanej na zelenine či ovocí. Môžu byť aj vydarenými sprievodcami husaciny, prípadne šalátov. Priatelia sa s plnšími syrmi, nemali by však byť príliš výraznej chuti.

Pre tieto odrody platí ešte viac ako pre ostatné biele vína, že jedným z tajomstiev je správna teplota – zhruba 8-10 oC. Ak je víno teplejšie, stratí sviežosť, chladnejšiemu „odchádza“ vôňa. Neoplatí sa ho dlho skladovať ani držať otvorené – muškát je lahôdkou tu a teraz.