Vinice na úpätí kopcov, kde sa ešte v apríli drží sneh – trochu zvláštny pohľad. Predstavte si, ako by to vyzeralo, keby boli vinice napríklad pod Vysokými Tatrami. Aj takto vyzerá taliansky región Friuli-Venezia Giulia, respektíve jeho najvýchodnejšia časť Coli Orientali del Friuli na hraniciach so Slovinskom.

Tokai, ale nie z Tokaja

Hory, v tomto prípade Julské Alpy, tu však zohrávajú pozitívnu úlohu, chránia vinice pred studenými vetrami zo severu. Už Kelti zistili, že viniču sa tu darí, a pestovali ho ešte pred príchodom Rimanov. Až do polovice 60. rokov minulého storočia sa na tunajších ílovitých a pieskových pôdach s vysokým obsahom vápenca pestovali najmä červené odrody.

Súvisiace články

Počas jednej generácie sa Friuli zmenilo na kraj bieleho vína – z Nemecka sem vinári importovali moderné technológie a v priebehu necelého polstoročia sa tento región stal centrom pestovania bieleho vína v celom Taliansku. Tunajšie vína sú v súčasnosti vďaka svojmu charakteru považované za najlepšie na Apeninskom polostrove.

Vinárske Friuli, to je 18-tisíc hektárov viníc, deväť apelácií DOC a dve DOCG. Darí sa tu autochtónnym, teda pôvodným odrodám, z bielych je najrozšírenejšia Friulano, vlajková loď tunajšieho vinárstva. Vo Friuli jej nepovedia inak ako Tokai Friulano. Až do roku 2008 sa tak aj oficiálne označovala.

Po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, že za tokajské môžu byť označované len vína z oblasti na hraniciach Maďarska a Slovenska, zostalo na etiketách len druhé slovo. Pravdupovediac, taliansky tokai nemá chuťovo s tokajským vínom nič spoločné.

No názov tokai má naozaj maďarský pôvod – v dobových archívoch sa uvádza, že šľachtičná z Friuli si v 17. storočí spolu s uhorským ženíchom doniesla do Talianska aj tristo koreňov „tokaia“. Výborné vína sa tu však vyrábajú aj z druhej najrozšírenejšej odrody Sauvignon Blanc.

Dezertné v „sedemdecke“

Z červených vín dominuje Merlot a Cabernet Sauvignon. Čoraz obľúbenejšia je aj miestna odroda Schioppettino (Ribolla Nera), ktorá dáva vína s dobrým potenciálom na archiváciu.

Obidve apelácie DOCG sa nachádzajú v severovýchodnej časti regiónu a sú enklávami DOC Coli Orientali del Friuli. Ako prvá bola v roku 2001 uznaná DOCG Ramandolo. Patrí sem len 60 ha viníc v dvoch mestečkách Nimis a Tarcento a celková ročná produkcia je 23-tisíc litrov.

Hrozno dozrieva na strmých úbočiach, chránené 1 700 metrov vysokým vrchom Monte Bernardia. Cez deň dostane veľa slnka, ale noci sú veľmi chladné. Pod značkou Ramandolo sa produkuje víno, ktoré je výlučne z odrody Verduzzo Friulano.

Ide o sladké víno, v Taliansku známe ako passito. Technológia výroby je podobná ako pri našich slamových vínach. Zaujímavosťou je, že sa predáva aj v klasických sedemdecových fľašiach, nielen v 3,5 dl či v pollitrových, ako je to pri sladkých vínach obvyklé.

V roku 2006 bola ako DOCG klasifikovaná aj ďalšia enkláva Colli Orientali del Friuli, Picolit. Picolit je tiež sladké dezertné víno a musí byť minimálne z 85 percent z miestnej odrody Picolit Bianco. Predávať sa môže od 1. septembra v ďalšom roku po zbere.