O únave zo súcitu kvôli honbe za pozornosťou a šarlatánstvo Gwyneth Paltrow

Pozrite sa na sociálne siete Twitter alebo Facebook a pravdepodobne si tam prečítate od niekoho nasledujúcu vetu: „Som tak unavený z toho všetkého“. Na svete je toľko zlých správ, že sa oprávnene cítime emotívne vyčerpaní. Autorka článku v denníku The Guardian popisuje stav, keď sa u nej kvôli informačnému pretlaku zlých správ prejavili stavy psychickej vyčerpanosti.

„Som v dosť necitlivom období,“ hovorí vraj svojim priateľom, keď jej pošlú aktuálne správy o udalostiach vo svete alebo o americkej politike. V článku popisuje fenomén, ktorý sa v odborných kruhoch nazýva vyčerpanie zo súcitu. Je to sekundárny traumatický stres alebo sprostredkovaná trauma, ktorá sa prejavuje podobne ako postraumatická stresová porucha.

Je to stav vyčerpania, či z hľadiska biologického, fyziologického a emocionálneho, ako dôsledok dlhotrvajúceho vystavenia stresu, ktorý u nás zosilňuje súcit. Príznaky zahŕňajú zmeny v správaní (znížená schopnosť zostať objektívny, človek sa stáva impulzívny), fyzické zmeny (vyčerpanie, úzkosť a srdcové symptómy) a emocionálne zmeny (necitlivosť, depresia, znížený zmysel pre všetko, čo robíme).

Tento stav je príznačný predovšetkým pre lekárov, zdravotné sestry či psychológov, ktorí sa každý deň stretávajú s traumami iných. Lenže v ére, kedy sme správami bombardovaní aj my každý deň, každú hodinu, rovnaké príznaky rezignácie a „alergie“ napríklad na politické témy sú veľmi často badateľné aj u nás.

Empatia je často prostriedkom, aby sa svet stal lepším miestom pre život. Čo sa stane, keď sa ale každý deň cítime zahltení detailami o globálnych katastrofách, keď sledujeme šokujúce zločiny v zahraničí, politické škandály a klimatické kalamity? Vojna v Sýrii. Kríza utečencov. Roztápanie ľadovcov. Lekári alebo psychológovia sú vyškolení stresovým situáciám čeliť, respektíve majú k dispozícií externú supervíziu (odborníkov z brandže).

Mnohé štúdie dokázali, že takýto ľudia sú náchylní na vyhorenie a spôsobujú viac fatálnych chýb pri liečbach pacientov. Lenže čo má robiť babka, ktorá každý večer sadne pred televízor a sleduje bombardovanie, vraždy a dopravné nehody? Aby média upútali diváka posúvajú latku násilia a šokujúcich dramatických obrazov stále ďalej.

Autorka si kladie oprávnenú otázku: Čo sa stane, keď svet, respektívne média, od nás požaduje viac empatie, ako môžeme poskytnúť? Objem zlých správ podávaných médiami totiž vedie verejnosť k sebaobrane, emotívnemu otupeniu a chronickej úzkosti z vlastnej empatie. Z tohto stavu pre spoločnosť nič dobre nevyplýva.

Herečka, ktorá spopularizovala šarlatánstvo

To, že je Gwyneth Paltrow skvelá herečka nik nepochybuje. Pri tomto remesle mala (pre dobro ľudstva) aj ostať. V roku 2008 sa ale pustila do vlastného biznisu. Založila firmu Goop, ktorej k trhovej hodnote 250 miliónov dolárov dopomohlo šarlatánstvo.

Redaktorka denníka The New York Times si túto firmu podala v najnovšom článku, ktorý je sondou do najkontroverznejšej značky v oblasti „zdravého“ životného štýlu. V prípade jej firmy platí, že čím je divnejšia, tým viac priťahuje ľudí. Kým zo začiatku prostredníctvom newslettrov posielala fanúšikom recepty svojich jedál, neskôr pridala tipy v oblasti životného štýlu a pasovala sa do role experta na všetko – od výchovy detí až po erotické pomôcky.

Preslávila sa pomôckou,