Piatkové ochladenie a dážď vinári v Strekove, dedine na juhu Slovenska privítali. Teplá jeseň ich síce tešila, ale sucha a tepla ale už bolo príliš, dokonca aj cukornatosť v niektorých odrodách na čas prestala stúpať. Hoci napríklad v Dunaji dosiahla 26 °NM čo nie je výnimkou, skôr každoročným priemerom, Svätovavrinecké dosiahlo 24,5°NM, čo nikdy predtým nebolo.

Na rozdiel od väčšiny slovenskej vinárskej obce, ktorá hovorí o ročníku 2011 ako o výnimočnom, sú Tibor Melecsky a Zsolt Sütő z vinárstva Strekov 1075 v prognózach opatrnejší. Či bude víno naozaj také výnimočné, sa podľa nich uvidí až koncom roka, kedy bude v sudoch.

Nielen týmto názorom je dvojica zo Strekova iná ako väčšina slovenského vinárskeho sveta. Odlišná je najmä celkovou filozofiou vinárstva, prístupom v viniču a jeho produktom. Podľa vlastných slov robia tradicionálne, prírode verné víno, ktoré môže vzniknúť iba dokonalou vinohradníckou prácou a prirodzeným zrodením vína s vylúčením prídavných preparátov. Za najvyššiu kvalitu považujú, ak je víno osobité a verne odráža osobitosť prostredia z ktorého pochádza – terroir.

„Vinár musí byť v prvom rade lolálpatriot“, myslí si Zs. Sütő. Preto chcú aby ich vína boli čo najviac strekovské. „Pre nás nie je najdôležitejšie aby boli vína odrodovo čisté, my chceme, aby boli naše, aby bolo v nich cítiť odkiaľ pochádzajú,“ dopĺňa T, Melecsky.

Elektrotechnik a vinár

V Strekove patril oddávna vinohrad ku každej rodine. Prácu v ňom dôverne od malička poznajú aj Tibor Melecsky a Zsolt Sütő. To bolo však jediné, čo mali spoločné, okrem toho že boli z jednej dediny. Zsolt Sütő študoval na strednej aj vysokej škole elektotechniku. Keď ju skončil a vrátil sa z ročnej vojenčiny, prišla revolúcia a všetko, dovtedy naplánované sa zmenilo. Rok robil na miestnom úrade ale rýchlo zistil, že úradníčina nie je preňho a dal sa na podnikanie. Sám hovorí, že robil všeličo a milionár sa z neho nestal. Firma na balenie tekvicových semiačok ktorú mal, mu však pomohla v začiatkoch podnikania s vínom.

Pred desiatimi rokmi sa raz pri výkupe hrozna dali dokopy s Tiborom Melecskym a vinárstvo Strekov 1075 (rok založenia obce) bolo na svete.

T. Melecsky na rozdiel od Zs. Sütőa vtedy už mal skúsenosti nielen s pestovaním hrozna, ale aj s výrobou vína. Od 17-tich rokov mali v rodičovskej pivnici s otcom oddelené „biznisy“, každý si robil svoje víno. Hádali sa, aký spôsob je lepší, či nechať všetko na prírodu, ako tvrdil otec, alebo používať vyšľachtené kvasinky a víno vylepšovať modernými prostriedkami, čo bol svetový trend, ako tvrdil jeho syn. „Dnes viem že pravdu mal otec, škoda, že zomrel skôr ako som mu to stačil povedať,“ hovorí T. Melecsky. V tých rokoch robil 2 000 fliaš, živila ho práca v jednej z najlepších bratislavských vinoték. Tu sa zoznámil s rôznymi štýlmi vína z celého sveta, ale aj so slovenskými špičkami. Ľudia, ktorých spoznal vo vinotéke sa stali aj prvými klientmi nového strekovského vinárstva´.

Výhoda maďarčiny

T. Melecsky mal začiatkom tisícročia predstavu a aj vybraté miesto, kde by mohlo vinárstvo byť. Čo nemal, boli peniaze. Keďže novovzniknutej firme by banka peniaze nepožičala a ani nikto nedal technológiu na leasing, na kúpu a rekonštrukciu starej sýpky a nákup technológie do nej si zobrala úver a leasing už zabehnutá firma Z. Sütőa Ten dnes hovorí, že to, že sa začal zaoberať vínom bol snáď osud a že doteraz v duchu ďakuje Zs. Melecskymu, že ho do sveta vína vtiahol.

K vinárstvu začali postupne kupovať vinohrady a pôdu, dnes majú 12 hektárov. Vysadených z nich je zatiaľ osem a ročne robia do 30-tisíc fliaš vína. T Melecsky hovorí, že v začiatkoch mali ambíciu ísť na 100-tisíc, ale pri spôsobe, akým víno robia, to nie je reálne. V Strekove 1075 totiž víno nerobia, oni ho tvoria, hrajú sa s ním.

Keď začínali, zbierali skúsenosti po okolí, zisťovali čo chcú a čo nechcú. Vyskúšali aj technologický spôsob výroby vína, kedy sa víno skrášľuje pridanými vyšľachtenými kvasinkami,atď., ale rýchlo zistili, že to nie je cesta, ktorá ich napĺňa.

 „Tu sa ukázalo ako prednosť, že vieme po maďarsky. V Maďarsku sme spoznali vinárov, ktorí boli v tom čase ďalej, ako my tu na Slovensku a tam sme sa stretli aj s výrobou vína podľa tradičných metód, teda len s prirodzenými kvasinkami, s pridávaním minimálnej síry. S obrábaním vinohradov s čo najmenším množstvom mechanizácie, a s čo najmenšími zásahmi chémie. Teraz svoje vinohrady ošetrujú výhradne biologickými preparátmi. Teší nás, že kým vtedy sme sa my chodili učiť k nim, teraz oni často odkukávajú od nás,“ usmieva sa Zs. Sütő.

Klientelu pre nové vinárstvo priviedol najprv T. Melecsky. Ako sa hovorí, dobrý chýr letí ďaleko postupne sa rady priaznivcov strekovského vinárstva rozširovali. Určite nepreženieme, ak povieme, že dnes patria medzi najuznávanejšie slovenské vinárstva.

Viniču sa treba klaňať

Dobré víno sa rodí vo vinohrade – o vinič sa stará primárne Zs. Sütő, T. Melecsky má na starosti pivnicu. Vo vinici aj v pivnici by mala podľa nich vládnuť harmónia. Preto napríklad nové korene a vedú „na hlavu“, teda každý jeden priväzujú k drevenému kolu, ako sa to robilo voľakedy. „Samozrejme, že je okolo toho viac roboty, ale hovorí sa, že viniču sa treba klaňať, aby sa vám odvďačil“ hovorí Zs. Sütő. Drôty vo vinohrade sú podľa neho cudzorodým prvkom a ovplyvňujú vinič. Väčšinu práce robia vo vinohrade ručne, ručný zber je samozrejmosťou. Postreky tiež musia byť čo najšetrnejšie, v budúcnosti si ich chcú vyrábať sami. Tak isto ako dubové sudy, v ktorých bude postupne všetko víno zrieť, nerezové chcú postupne odstraňovať. „S kupovanými sudmi je to tak ako s kupovaným hroznom. Tiež často neviete, čo kupujete, preto chceme robiť vlastné,“ vysvetľuje Zs. Sütő. Na dvore vinárstva je postavená niekoľko metrová veža z dosák, ktoré sa sušia minimálne 3 roky, a ktoré budú tvoriť základ budúcich sudov. Drevo musí pochádzať z nadmorskej výšky medzi 300-400 metrami, z miešaného dubovo-bukového lesa, doviezli ho z jednej oblasti v Maďarsku.

Aj bez síry

Keď sme spomínali, že vo Strekove 1075 sa s vínami hrajú, platí to doslovne. Radi idú za hranice toho, čo je považované za možné, alebo racionálne. Keďže ani jeden z nich nemá vinárske školy, nie sú zaťažení nijakou teóriou ako sa čo má a nemá robiť. Mnohí vinárski technológovia len nad ich postupmi krútia hlavami. „V súčasnosti existujú vedľa seba dva vinárske svety. Ten kde vládnu technológie a hrozno je prostriedkom na výrobu vína vo veľkom, a potom ten druhý, keď sa všetko robí tradičnými metódami, ako voľakedy. Keď nechávate na prírode, aby ona rozhodla, aké víno z toho ktorého hrozna vznikne,“ hovorí T. Melecsky.

Zs. Sütő dopĺňa, že človek nemôže mať predsa všetko vždy pod kontrolou. Keď má, možno sa vyhne mnohým problémom, ale zase si život neužije. A keď neexperimentuje, nevie odkiaľ kam sa dá zájsť a nájsť to, čo je najlepšie.

Momentálne skúšajú robiť vína s najnižším obsahom síry (jej obsah zatiaľ ako jediní na Slovensku dávajú aj na etikety) a perspektívne by ich chceli robiť aj úplne bez síry. Inšpiroval ich k tomu zážitok z Talianska z výstavy tradicionálnych viín, keď sa pri ich stánku zastavili japonské dievčatá. Spýtali sa, či ich vína obsahujú siričitany. Po kladnej odpovedi sa poďakovali a išli ďalej, tam kde ponúkali nesírené vína.  

Dôslednosť nadovšetko

Robia aj biele vína na spôsob červeného, teda časť rizlingu vlašského nakváša nejaký čas v kadi spolu so šupkami, minulý rok zase robili červené technológiou bieleho a navyše bez síry. Bolo iné, ale klientom chutilo. T. Melecsky hovorí, že vývoj sa nedá zastaviť a stále treba skúšať niečo nové, alebo staronové, ktoré privedie vinára bližšie k pravde, ktorá vo víne jednoznačne má byť. Väčšina klientov to akceptuje, ale nájdu sa aj takí, ktorí si povedia, dosť a s novými postupmi sa nestotožnia, resp. vybočuje z ich chápania vína.

Akí dôslední sú vo všetkom, takí dôslední sú aj v konzumácii svojho vína, hovoria so smiechom. „Najhorší vinári sú tí, ktorí nepijú vlastné víno,“ hovorí Zs. Sütő. Lebo potom nevedia čo s človekom robí, ako sa pri ňom a po ňom cíti. T. Melecsky dodáva, že vždy ešte pred fľaškovaním si naplní jednu fľašu vína, zoberie domov a vypije ju. Aby vedel, či možno víno už dať do fliaš, alebo ho ešte treba nechať v sude. „Raz sme robili ochutnávku na našom veľvyslanectve v Káhire pre 26 veľvyslancov a somelier, ktorý k vínam vyberal jedlá sa priznal, že víno z náboženských dôvodov nepije. To naozaj nechápem, ako môže niečo ponúkať, keď to nepozná, “ zamýšľa sa Zs. Sütő.

Foto - Jarmila Horváthová