Heimir Hallgrimsson priviedol spolu s hlavným trénerom Larsom Lagerbäckom svoj tím na prvých majstrovstvách k výhre nad Anglickom 2:1 a putuje do štvrťfinále proti Francúzsku. Postup Islandu je najväčšia senzácia tohtoročného Eura 2016. 

Reprezentácia sa na veľký turnaj dostala prvýkrát od založenia miestnej futbalovej federácie v roku 1947. A to v konkurencii tímov ako Holandsko, Česko či Turecko.

Na zápas do Amsterdamu, ktorý Islandu zaručil postup na šampionát, prileteli z ostrova tri tisícky fanúšikov. Vďaka tomu sa medziročne v septembri minulého roku zdvihol počet Islanďanov cestujúcich do zahraničia o 17 percent.

Na šampionát vo Francúzsku si kúpilo lístky 27-tisíc Islanďanov, teda osem percent z 332-tisícovej populácie ostrova. Druhý najmenší tím na šampionáte Severné Írsko má päťkrát viac obyvateľov.

Island je najmenšia krajina, ktorá sa kedy kvalifikovala na významný futbalový turnaj. Výnimkou je Tahiti, ktoré postúpilo v roku 2013 na Pohár konfederácií FIFA ako outsider z Oceánie. Futbalisti v troch zápasoch prehrali pomerom 24:1 a ich jediným cieľom bol skôr výlet do Brazílie ako diera do futbalových dejín.

Island, ale nie sú Tahiti a ich víťazstvá nie sú náhodné. Island má síce len 21,5-tisíc registrovaných hráčov (na porovnanie Slovenský futbalový zväz ich eviduje 427-tisíc), ale v priebehu piatich rokov urobil obrovský progres. Kým v roku 2010 bol v rebríčku sily FIFA na 112 pozícií, v súčasnosti sa umiestňuje na 34. pozícií. Podobné umiestnenie malo v roku 2004 Grécko, ktoré aj vyhralo Majstrovstvá Európy, keď účinnou defenzívou vyradilo Francúzov, dovtedy neporazených Čechov a vo finále aj Portugalsko.

England manager is the highest paid manager (.6m a year) in Euros

Iceland manager is a part-time dentist. pic.twitter.com/4mbN7JhZdX

— Football Funnys (@FootballFunnys) June 28, 2016

Program pre hľadanie talentov 

Úspech Islandu nenaznačovalo až do 90. rokov takmer nič. Islandská futbalová asociácia Knattspyrnusamband Íslands (KSI) 50 rokov prežívala, vedenie nebolo viditeľné a peňazí nebolo veľa. Verili ale, že je možné zostaviť národný tím, ktorý by neurobil hanbu a bol by vo svete konkurencieschopný. 

all of a sudden I'm watching football with interest. #EURO2016 #Iceland #icelandfootball pic.twitter.com/gIHE0uX4sJ

— hugleikur dagsson (@hugleikur) June 28, 2016

„Museli sme si uvedomiť, že malý ostrov ako my nebude lídrom vo vytváraní nových myšlienok v hre,“ priznal začiatkom roka pre denník The Guardian Geir Thorsteinsson, ktorý šéfuje KSI od 2007. Islanďania preto museli vycestovať do zahraničia a hľadať nové nápady a metódy, ktoré by neboli viazané len na starý herný štýl Anglicka. 

KSI po čase rozbehla systematický program hľadania mladých futbalových talentov cez budovanie futbalových akadémií v susedstve základných škôl a peniaze naliali do vzdelávania trénerov. Skupiny mladých futbalových nadšencov odlietali do Európy (predovšetkým do Británie) na náklady KSI, aby získali trénerské licencie typu A a B od UEFA a zároveň zistili, ako to v kontinentálnej Európe futbalovo funguje. 

V priebehu niekoľkých rokov o tieto licencie prejavili záujem desiatky nádejných trénerov z celého ostrova - boli to často učitelia alebo otcovia, ktorí vo voľnom čase hrali s deťmi futbal. Po získaní certifikátu aspoň vedeli, čo s mladými futbalistami robiť. Tréneri v akadémiách nie sú už amatéri, za trénovanie dostávajú regulárny plat a ide pre nich o veľmi zaujímavý second job. Akadémie sú financované z ročného členstva od rodičov a časť peňazí pridáva aj samospráva. 

O licencie je taký záujem, že v súčastnosti ich má takmer tisíc trénerov - jeden tréner s kvalifikáciou UEFA pripadá na 825 obyvateľov. Vo Veľkej Británii je to jeden tréner na 11-tisíc Britov (celkovo majú Briti 5-tisíc trénerov). 

Systém výchovy futbalovej mládeže na Islande je podľa reprezentačného trénera relatívne jednoduchý. „Od útleho detstva sa doma venujú chlapcom kvalifikovaní tréneri, a keď majú mladí 17, 18 či 19 rokov, sú už na takej úrovni, že odchádzajú do zahraničia, kde ďalej smerujú k profesionalizmu,“ povedal pre BBC tréner Islandu H. Hallgrimsson.

How the Iceland team was picked.. #ISL pic.twitter.com/f1IXsTeiex

— Football Stuff (@FootbalIStuff) June 28, 2016

Budovanie infraštruktúry

Sen o silnom futbalovom zázemí narúšala dlhé roky nedostatočná infraštruktúra. Ak aj štadióny existovali, boli v žalostnom stave. Islanďania si skutočne nepotrpia na luxus a ich národný štadión Laugardalsvöllur bol postavený pred 20 rokmi a má kapacitu 15-tisíc divákov. Ide o strohý futbalový stánok, ktorý ma socialistický dizajn. Od októbra do apríla je takmer nepoužiteľný. Zimné obdobie je nekonečné a v mraze a snehu sa vonku hrať nedá.

Vedenie futbalového zväzu si uvedomilo, že ak sa chce priblížiť k svetovej elite, potrebuje zlepšiť podmienky na trénovanie. V roku 2000 krajina postavila obrovskú krytú halu v meste Keflavík, ktorá umožnila celoročný tréning a prilákala talenty z okolia. Nápadom postaviť veľkú vyhrievanú halu sa islandskí funkcionári inšpirovali v Nórsku, ktoré podobné projekty rozbehlo v 90. rokoch. 

Úspech krytého štadióna vyvolal ďalšie investície do podobných projektov. Island následne zrekonštruoval 15 ihrísk, ktoré boli dovtedy využívané len sezónne. Tieto kryté haly boli doplnené 20 klasickými štadiónmi a asi stovkou menších ihrísk s umelou trávou po celej krajine. 

V roku 2002 krytý štadión postavili aj v Breidabliku, južnom predmestí Reykjavíku. V priebehu desiatich rokov sa táto hala stala vzorovým inkubátorom, v ktorom sa rodia talenty. Do projektu sa zapojila samospráva, ktorá napríklad financuje prevádzku školských autobusov, ktoré privážajú na tréningy deti od troch rokov.

Hovorí sa, že práve tu vznikla súčasná „zlatá generácia“ reprezentantov. V aktuálnom národnom tíme sú až štyria hráči z Breidabliku. Medzi nimi je súčasný hráč londýnskeho Charlton Athletic Johann Berg Gudmundsson alebo islandský supertalent Gylfi Sigurdsson, ktorý hrá v Premier League za Swansea City. 

V klube pracuje s mládežou celkovo 31 trénerov. Na prevádzku štadióna nemusí klub nič platiť, stará sa o to čiastočne mesto, preto peniaze manažéri investujú do schopných trénerov a mládeže. Investície prinášajú z dlhodobého hľadiska ďalší prospech - ak sa dorastenci presadia v zahraničí, zarobia na nich. 

„Dnešná generácia reprezentantov vyrástla na umelej tráve a v halách. Každá dedinka chcela mať ihrisko s umelou trávou a momentálne ho má k dispozícii takmer každá škola v našej krajine. Hráči vyrastali v halových podmienkach, ale hneď ako to počasie dovolilo, vyšli z hál a trénovali vonku. Toto platí aj pre najmenšiu rybársku dedinku na našom ostrove,“ vysvetľoval progres H. Hallgrímsson.

This is where Ragnar Sigurðsson, the Icelandic goalscorer, grew up. #engice #emísland pic.twitter.com/LTSXmafX3C

— Dagur Hjartarson (@DagurHjartarson) June 27, 2016

Do výstavby štadiónov je zapojená futbalová asociácia a nie primárne súkromní investori. Program masovej výstavby po roku 2000 prišiel v najvhodnejšom čase - pár rokov pred krízou, keď sa úvery na takmer všeličo doslova rozdávali. 

Peniaze na investície do štadiónov pochádzali z národných bánk (Landsbanki, Kaupthing a Glitnir), ktoré neskôr skrachovali a vyústili do finančnej krízy na Islande. Aktíva bánk rástli natoľko, že dosiahli 9-násobok HDP krajiny. Boom úverov preto futbalová asociácia a samosprávne kraje využili na maximum a na výstavby štadiónov si výhodne požičali. Od krízy sa síce výstavba štadiónov výrazne spomalila, ale nezastavila sa.  

Tréner Islandu 

Člen trénerského dua H. Hallgrímsson sa po európskom šampionáte stane hlavným kormidelníkom reprezentácie, pretože Švédovi Larsovi Lagerbäckovi vyprší zmluva a odíde do dôchodku. Obaja sa geniálne dopĺňajú.

Švéd priniesol to reprezentácie taktiku a odborné skúsenosti zo zahraničia, H. Hallgrímsson zasa lokálne znalosti a kontakty, ktorými buduje národnú futbalovú komunitu.

48-ročný Islanďan pochádza z islandského ostrova Heimaey, na ktorom sa nachádza 80 sopiek a žijú tam desiatky chránených živočíchov. Väčšina zo štyroch tisíc miestnych obyvateľov sa živí dodnes rybolovom. Na ostrove mimochodom v roku 1973 vybuchla sopka a zrovnala so sebou ulice a domy.

Väčšina miestnych prišla o všetko a museli sa vysťahovať. Už o pár rokov si obyvatelia vystavali nové (lepšie) domy, ktoré sú vyhrievané geotermálnou energiou. Postavili nové ulice, úrady, školy a už v roku 1979 sa stal miestny futbalový klub Íthróttabandalag Vestmannaeyja (IBV) šampiónom Islandu.

Práve v tomto klube začínal súčasný tréner repre ako hráč v 80. rokoch. Neskôr trénoval mládež, potom ženské futbalové mužstvo, s ktorým dosiahol dva národné tituly a mužské družstvo doviedol do európskej kvalifikácie Európskej ligy UEFA.

Ako prvý islandský tréner získal v Británii najvyššiu trénerskú licenciu UEFA Pro Licence. Keď už sa zdalo, že dosiahol kariérne maximum, v roku 2011 mu zavolal Lars Lagerbäck ponúkol mu pozíciu asistenta reprezentačného trénera.

Práve manažérske schopnosti H. Hallgrímssona prispeli k tomu, že Island postúpil medzi osem najlepších mužstiev Európy. Ešte pred začiatkom šampionátu pritom priznal, že Island nemá ani zďaleka najlepších futbalistov a určite nebudú mať také držanie lopty ako najlepšie tímy.

„Preto musíme byť disciplinovaní, sústrediť sa a tvrdo pracovať. Tvrdá práca musí byť vo všetkom, čo robíme. Ak chválime deti, povieme im duglegur!, čo znamená tvrdá práca,“ povedal pre denník Daily Telegraph.

V romantickom prostredí mora a sopiek pôsobí súčasný tréner roky ako miestny zubár na čiastočný úväzok, na čo je mimoriadne hrdý. Tvrdí, že vzdelanie nemôže nikomu ublížiť - ani vtedy, keď trénuje národný tím. Tohto povolania sa zrejme vzdá, keď sa stane po EURO 2016 jediným trénerom reprezentácie.

„Niekto hrá golf. Ja robím stomatológiu. Mama bola skutočne nešťastná, že som nemohol praxovať viac. Na Islande nezarobíte peniaze ako futbalový tréner,“ povedal so smiechom novinárom. 

If you don't belive Heimir Hallgrimsson Iceland manager is also a dentist. Here is our proof. #ISL #EURO2016 pic.twitter.com/is0GnBm8Zq

— RÚV Íþróttir (@ruvithrottir) June 28, 2016

Mimochodom, bočné zamestnanie popri futbale mal aj reprezentačný brankár Hannes Thór Halldórsson, ktorý eviduje momentálne najväčší počet úspešných zásahov. Pred dvomi rokmi bol oveľa známejší ako režisér, než ako futbalista. 

„Som v prvom rade režisér. Je to ťažká práca, k trénovaniu sa dostanem každý deň až po 17-tej hodine,“ vravel. Stál dokonca za zrodom videoklipu Never Forget, ktorý reprezentoval Island na speváckej súťaži Eurovízia v roku 2012.

Faktor úspechu môžu byť haly

Úspech súčasnej generácie islandských futbalistov možno pripísať skvelému manažmentu, práci s mládežou a infraštruktúre. Nie je vylúčené, že na úspechu súčasných reprezentantov sa podieľal duálny tréning. V detstve trénovali vonku aj v zlom počasí a mraze, ale súčasne zažili ako teenageri i nástup nových krytých štadiónov.

Podľa bývalého reprezentačného futbalistu Bjarkiho Gunnlaugssona sa u nich mohla vyvinúť drsnosť z tréningov na zamrznutom trávniku. Presun do vyhrievaných hál ich vylepšil po technickej stránke, keďže hrali na zmenšenom ihrisku. 

O hľadaní talentov a výchove géniov napísal publicista Daniel Coyle knihu The Talent Code (Tajomstvo talentu). V nej sa zamyslel, prečo toľko futbalových talentov pochádza práve z Brazílie.

V knihe opisoval skúsenosť anglického trénera Simona Clifforda, ktorý sa vybral do Brazílie, aby tajomstvo fabriky na talenty odhalil. Zistil, že hráči už od detstva netrénujú na obrovskom trávnatom ihrisku, ale na betóne alebo utlačenej hline na relatívne malom priestore.

Inými slovami, Brazília sa nespolieha pri vývoji nových talentov na futbal, ale jeho zmenšeninu - futsal. Ten pripomína síce futbal, ale hráči majú oveľa menej priestoru, lopta je o polovicu menšia a dvakrát ťažšia a od zeme sa takmer neodráža. Hráči sú tak nútení hrať rýchlejšie a spoliehať sa len na techniku. 

Podľa štúdie Liverpool University sa futsalisti dostávajú do kontaktu s loptou šesťkrát častejšie ako futbalisti. Niečo podobné sa týka aj Islandu, ktorý sa kvôli nepriaznivej klíme počas zimných mesiacov musí zameriavať na futsal.