Životnému prostrediu neškodia len emisie, intenzívne poľnohospodárstvo či priveľa plastov. Svoj podiel má aj hluk. Informuje webová stránka izdravie.sk 

Všetkého veľa škodí a tak aj priveľa decibelov vplýva na pohodu celého organizmu. „Za najvýznamnejší z nepríjemných účinkov hluku sa považuje obťažovanie. Nasleduje rušenie, hnev, obmedzovanie pohody a stres,“ konštatuje profesorka MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., prednostka Ústavu hygieny LF UK. Hluk aktivuje u človeka stresovú reakciu organizmu, ktorá sa podieľa aj na vzniku mnohých civilizačných chorôb. 

Rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb 

„Pri hladinách bežného environmentálneho hluku v rozmedzí 60 až 90 dB ide najmä o nesluchové účinky – v oblastiach autonómneho nervového systému, endokrinnej a regulačnej, a s tým súvisia prípadné poruchy zdravia. Pri dlhodobom pôsobení sa dokázal výrazne rušivý vplyv hluku, najmä v nočných hodinách, čo má za následok horší zdravotný stav obyvateľov v hlučných oblastiach, častejší výskyt neuroticizmu a iných psychických porúch. Okrem toho  možno hluk považovať aj za jeden z rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb a dlhodobý vplyv hluku sa môže neskôr prejaviť napríklad vývojom hypertenzie, koronárnej artériovej choroby a podobne,“ vraví odborníčka. 

Dlhodobý a dopravný hluk 

Približne 40 percent populácie v Európskej únii žije v dopravnom hluku, kde hladina počas dňa  presahuje 55 decibelov a ďalších 20 percent ľudí sa denne stretne dokonca až s viac ako 65 decibelmi. Štatistiky hovoria, že 30 percent ľudí má problémy so spánkom práve pre hluk presahujúci 55 decibelov.  

Slovensko nie je na tom o nič lepšie, keďže s hlukom sa musí denne vyrovnať trištvrte až milión obyvateľov, tvrdí profesorka Jurkovičová. Kritické miesta sa nachádzajú hlavne v blízkosti železničnej dopravy, hlavných ciest či letísk a diaľnic.  
Aké sú následky? Štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie hovorí o troch percentách úmrtí na srdcové zlyhanie (200-tisíc ľudí ročne), kde príčinou bol  dlhodobý vplyv dopravného hluku.  

Ako sa prejavujú účinky hluku? 

Vyššia hladina psychickej úzkosti, menšia odolnosť voči stresu. Ľudia, ktorí boli v hlučnom prostredí viac ako dve hodiny, majú 12-krát častejšie problémy s nespavosťou a čelia aj riziku vysokého krvného tlaku, mozgovej mŕtvice alebo cukrovky.  
Psychiku však môže ovplyvniť aj nízkofrekvenčné akustické vlnenie, ako vzdialená hudba, vetracie šachty, kompresory a podobne, ktoré je výraznejšie počuť práve v noci. 

Ako z toho von? 

Hluku sa nevyhneme, ale v rámci psychického a fyzického zdravia by sme si mali vyhradiť čas aj na relaxáciu v čo najtichšom prostredí.