Na našom území sa nachádza viac ako štyridsať kilometrov zrušených železničných tratí a niekoľko desiatok kilometrov ďalších, na ktorých aktuálne nie je prevádzkovaná doprava. „Na zrušených tratiach sa údržba nevykonáva. Na aktuálne neprevádzkovaných tratiach sa vykonávajú kontroly,“ uviedla pre TREND.sk hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

V prípade opätovnej objednávky zo strany dopravcov alebo prepravcov majú ŽSR ako manažér infraštruktúry povinnosť skontrolovať a realizovať potrebné udržiavacie a opravné práce. Od schválenej objednávky pritom musí byť trať zjazdná do troch mesiacov.

Čo však robiť so zrušenými železničnými traťami? Keďže nie sú udržiavané, v prírode hrdzavejú, prípadne si ich nájdu zberači kovov. To ale nie je jediná možnosť – po celom svete sa vymýšľajú projekty, ktoré nevyužívaným tratiam dávajú nový život. Pretvorením na parky a cyklistické chodníky.

Motely v staniciach

Jedným z najnovších príkladov je spolupráca Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Dvesto kilometrov dlhú trať, postavenú ešte v roku 1901 za Rakúsko-Uhorska, do konca tohto roka prerobia na cyklistický chodník. Celkové náklady na projekt sú 296-tisíc eur a sú preplácané z fondov Európskej únie.

„Cieľom tohto projektu je obnoviť cestu, kedysi využívanú železnicami,“ uviedla portálu Balkan Insight Ana Soldo, riaditeľka spoločnosti Vjetrenica, ktorá má implementáciu projektu na starosti.

„Zaistíme upratovanie chodníka, vytvorenie značiek a turistických informácií a zároveň rozvíjame sieť subjektov, ktoré môžu z turistického vývoja trate ťažiť. Dve bývalé železničné stanice už boli prerobené na motely,“ hovorí A. Soldo.

Hlavným turistickým lákadlom chodníka, spájajúceho chorvátsky Dubrovnik a mesto Čaplijna v Bosne a Hercegovine, má byť hlavne príroda. Po dokončení má nadväzovať na niekoľko ďalších turistických destinácií v regióne, ako napríklad národný park Hutovo Blato či Vjetrenicu, najväčšiu jaskyňu v Bosne a Hercegovine.

Chorváti majú s podobnými projektmi skúsenosti – z bývalej železničnej trate Parenzana, spájajúcej Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko, sa podľa portálu Citylab stal jeden z najkrajších cyklistických chodníkov v Európe.

Pozornosť vzbudil New York

Prerábanie nevyužívaných železničných tratí na cyklistické alebo bežné chodníky nie je novinka. Jednou z prvých krajín, kde podobné projekty začali byť presadzované, boli Spojené štáty. Ešte v roku 1965 bola takýmto spôsobom v štáte Wisconsin prerobená 52-kilometrová trať spájajúca mestá Elroy a Sparta.

Šlo o prvý projekt Rails-to-Trails movement a väčšiu pozornosť získal až v posledných dvadsiatich rokoch. Jedným z prvých projektov v Európe bol chodník Promenade Plantée v Paríži, prerobený zo železničnej trate ešte v roku 1993.

Prelomovým rokom bol až 2009, keď bola otvorená prvá časť newyorského parku High Line vybudovaného na mieste bývalého nadzemného metra. V rokoch 2011 a 2014 boli zrekonštruované ďalšie časti a momentálne park meria 2,3 kilometra (naporovnanie, to je približná dĺžka prvej časti električkovej trate zo Šafárikovho námestia do Petržalky).

Obrovská popularita a rastúce ceny nehnuteľností v okolí parku inšpirovali ďalšie mestá a krajiny, aby pracovali na podobných projektoch meniacich železničné trate na cyklistické, ale aj klasické chodníky a parky.

Sľubné začiatky na Slovensku

Výnimkou nie je ani Slovensko. Po dlhých rokoch príprav bola vlani otvorená prvá etapa cyklistického chodníka, ktorá má z Rimavskej Soboty viesť do Poltára. Banskobystrická župa s týmto zámerom ešte v roku 2013 od ŽSR odkúpila 30 kilometrov nevyužívanej trate za symbolické jedno euro.

Prvá časť chodníka zatiaľ meria 2 320 metrov, plánované je aj pokračovanie. „Naším cieľom je túto dlhé roky sľubovanú cyklocestu vybudovať v celej dĺžke. Moja predstava je, že v budúcom roku by sme vyčlenili na jej pokračovanie 250-tisíc eur. Tam už budú totiž potrebné väčšie investície, keďže bude nutné upraviť podložie a spraviť výraznejšie terénne úpravy,“ konštatoval pri otvorení chodníka kontroverzný župan kraja Marian Kotleba.

Dlhá cyklistická trasa by mohla regiónu s vysokou nezamestnanosťou pomôcť v rámci turistického ruchu. „Len takýmto spôsobom môžeme naštartovať cestovný ruch, keď máme čo ponúknuť,“ uviedol podľa Pravdy v roku 2013 primátor Poltára Pavel Gavalec.

„Čím ďalej, tým viac ľudí prechádza na bicykel. Určite to oživí turizmus a aj zahraniční hostia majú veľký záujem o cyklotrasy, ktoré sú dobre vybudované. Máme aj viac takýchto možností, napríklad trať Tisovec – Revúca, ktorá sa dá takto využiť a aj sa plánuje na cyklotrasu,“ cituje ďalej primátora Tisovca Petra Mináča.

Nie úplne bez problémov

S podobným zámerom prišlo aj mesto Piešťany, ktoré v novembri v rámci mestského zastupiteľstva schválilo vybudovanie cyklistického chodníka v trase železnice Piešťany – Vrbové.

Kedy sa ale projekt bude realizovať, nie je isté. Pozemky totiž stále vlastní ŽSR. „V nedávnej minulosti bol oslovený Trnavský samosprávny kraj, ktorý deklaroval, že nemá záujem o prevádzkovanie tejto trate na dopravné účely, ale rovnako ako OZ Čango podporuje zámer jej využitia ako cyklotrasy a na prevádzkovanie drezín,“ hovorí M. Pavliková zo ŽSR.

Aby bolo možné prerobiť trať na rekreačné účely, je potrebné je zrušiť. Momentálne je totiž v skupine neprevádzkovaných tratí a o prípadnom zrušení rozhoduje ministerstvo dopravy. „Prípadný prevod majetku štátu v správe ŽSR sa môže realizovať až po súhlase ministerstva dopravy, respektíve v zmysle legislatívy až po prípadnom súhlase vlády SR (záleží od výšky stanovenej ceny),“ dopĺňa M. Pavliková.

Zrušené trate rozhodnutím ministerstva dopravy

Devínske Jazero - Stupava. 6,575 km

Rimavská Sobota – Poltár. 29,522 km

Slovensko-novomestská spojka. 2,573 km

Kvetoslavov - Šamorín. 4,62 km

Trate, na ktorých nie je aktuálne prevádzkovaná železničná doprava

Zohor –Plavecký Mikuláš

Vlčany – Neded

Komárno – Kolárovo

Katarínska Huta – Breznička

Bánovecká spojka

Orlovská spojka

Priekopská spojka

Zdroj: ŽSR