Nerastie len počet vinárstiev, ale zlepšuje sa aj kultúra pitia vína. Mnohí „vínomilci“ už totiž absolvovali veľa degustácií vedených vinármi, no neváhali ich aj osobne navštíviť vo vinárstve a spoznávať ich prácu a jej výsledky priamo vo vínnej pivnici. Rastie aj počet nadšencov, ktorí sa rozhodli pre doplnkové vzdelávanie o víne – napr. formou somelierskych kurzov, napriek tomu, že nepracujú v oblasti gastronómie.

Stále však na Slovensku prevláda veľa mýtov o víne. Jedným z nich je aj ten o sladkých vínach, ktoré sa nemajú piť, lebo z nich na druhý deň bolí hlava. „Keď je polosladké alebo sladké víno vyrobené kvalitne, tak vás hlava z neho bolieť nikdy nebude. Jedine, že by ste ho popíjali v kombinácii s borovičkou 😊.“ – vysvetľuje s úsmevom Jaroslav Korbaš, vinár z malého rodinného vinárstva v Bernolákove – „Alebo sa to stane vtedy, keď nedostatočne zapíjate víno vodou a hlava vás na druhý deň bolí z toho, že ste dehydrovaní. Celkovo si myslím, že obľuba sladších vín je na Slovensku vyššia, než sa uvádza. Vidím to aj na degustáciách, ktoré robím u privátnych zákazníkov alebo priamo v mojej vínnej pivnici. Začíname samozrejme suchými vínami, ale keď na záver ochutnávame polosuché, polosladké či sladké vína, tak vidím, ako sa im rozžiaria oči a niekedy aj slastne mľaskajú 😊.“

Ilustračné foto
Zdroj: Vinárstvo KORBAŠ

Podľa vinára vám to potvrdia aj iní producenti vín na Slovensku – „Ľudia na začiatku ochutnávky hovoria, že im chutia najmä suché vína, ale po jej skončení u nich väčšinou vyhrávajú tie s vyšším zostatkovým cukrom. Podľa mňa sa len Slováci hanbia povedať, že im chutia aj sladšie vína, lebo tie sú také „ženské“. Pravda je však taká, že každé víno má svoj čas a miesto. Ja napríklad rád varím, a viem, že viaceré jedlá fantasticky ladia so sladkými vínami – napríklad moja polosladká Pálava či polosladký Rizling rýnsky s ázijskými jedlami. A otvorím si sladšie víno k tomuto jedlu napriek tomu, že moje chuťové poháriky potešia najmä suché biele alebo mohutnejšie červené vína.“

------------

Pán Korbaš nám ozrejmil aj trocha teórie z výroby vín. Na zachovanie vyššej hladiny cukru vo víne totiž vplýva viacero faktorov. Počas fermentácie kvasinky spotrebúvajú glukózu a fruktózu, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v sladkom hroznovom mušte. Jednoducho povedané, výsledkom tejto reakcie je teplo, oxid uhličitý a etanol, čiže „alkohol“. Kvasinky nemajú žiadnu prirodzenú brzdu, preto vinár určuje, kedy chce tento proces zastaviť, resp. aké víno chce vyrobiť – ak sladšie, musí to urobiť skôr, ak suchšie, tak ho nechá fermentovať dlhšie. Na zastavenie kvasného procesu sa používa chlad v kombinácii s oxidom siričitým. Ochladením kvasiaceho muštu dochádza k spomaleniu fermentácie a s prídavkom oxidu siričitého aj k jeho zastaveniu (väčšinou).

Problém môže potom nastať iba u menej kvalitných vín, alebo pri slabo zvládnutej technológii výroby vín. V kvasiacom médiu sa totiž nachádza aktívna zlúčenina zvaná acetaldehyd. Táto sa primárne viaže s pridaným oxidom siričitým za vzniku acetaldehyd-siričitej kyseliny. Ak sa táto kyselina potom vo víne vytvorí, tak je tento proces skoro nezvratný, ostáva vo víne a spôsobuje následné zdravotné ťažkosti. Takže ani v tomto prípade nie je problémom prírodný cukor vo víne, ale zle prevedená technológia výroby vína.

-------------------------

článok vznikol s podporou Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska