Podľa Globálneho indexu hladu trpí okolo 40 percent Severokórejčanov podvýživou. A infraštruktúra v tejto chudobnej krajine, ktorá má jadrovú zbraň, je v žalostnom stave.

Hotel v zimnom stredisku je však luxusný. Na kamennej doske sa píše, že ide o „grandiózny národný projekt“. „Dielo drahého vodcu K. Čong-una, ktorý zasvätil svoju tvrdú prácu, srdce a dušu tomu, aby náš ľud bol šťastnejší a civilizovanejší, bude oslovovať budúce generácie,“ uvádza sa na nej.

V stredisku vyhradenom návštevníkom sú všade rozmiestnené fotografie vodcu. Sprievodcovia vysvetľujú, že severokórejský vodca navštívil stavbu 144-krát, aby poskytol svoje rady.

Stredisko leží asi tri hodiny jazdy od Pchjongjangu. Ide sa tam cestou obklopenou kurínmi, ktorá vedie neosvetlenými tunelmi. Pokiaľ ju zasype sneh, odhadzuje sa ručne. Roľníci ťahajú po zamrznutých jazerách sane naložené drevom na kúrenie a voly slúžia ako dopravný prostriedok.

Okrem dráhy vyhradenej pre začiatočníkov je stredisko prázdne. Lanovka postavená rakúskou spoločnosťou Doppelmayer dopravuje návštevníkov na vrchol hory Tehwa, kde sa hŕstka zvedavých turistov zo Západu teší luxusu samoty.

100 dolárov za prázdny svah

Masikryong leží vo výške 700 metrov nad morom a nemusí nič závidieť čínskym alebo juhokórejským zimným strediskám. V čase hlavnej sezóny sa Švéd Patrick Hultberg sám preháňa po svahoch. „Je to báječné. Vyskúšam ešte ďalšie dráhy, nikto tu nie je,“ vyhlasuje.

Lyžiarska permanentka na jeden deň stojí cudzinca 100 dolárov, zatiaľ čo Severokórejčania zaplatia ekvivalent 30 dolárov. Asi sto ľudí sa v daný deň preháňalo po dráhe začiatočníkov.

Táto suma predstavuje mesačnú mzdu robotníka, ale väčšina Severokórejčanov sem prichádza v rámci zájazdov organizovaných zamestnávateľom alebo školou a to ich takmer nič nestojí.

Kwak Čong-song tu lyžuje prvýkrát a je nadšený. „Chcel by som poďakovať nášmu vodcovi K. Čong-unovi, ktorý zasvätil život tomu, aby mal náš ľud šťastný život,“ hovorí.

Severokórejské „Švajčiarsko“

Zástupcovia strediska hovoria o 70-tisíc návštevníkoch ročne, ale takéto číslo sa zdá byť prehnané vzhľadom k tomu, ako svahy zívajú prázdnotou.

Pchjongjang uskutočňuje politiku zameranú na ekonomický rast a zároveň na vývoj jadrových zbraní. Jadrový program a skúšky balistických rakiet stáli krajinu početné sankcie OSN, vrátane zákazu dovážať luxusné produkty, akými sú snežné skútre a ďalšie športové vybavenie.

Riaditeľ internetového servera NK News Andrej Lankov tvrdí, že očakávania Pchjongjangu, čo sa týka turistiky, sú „úplne neopodstatnené, ba až komické“.

„K. Čong-un bol na škole vo Švajčiarsku. Prosto sa rozhodol napodobniť to, čo tam videl. Kórejské hory sú skutočne krásne. Povedal si: prečo by sme neurobili z našej krajiny turistickú destináciu, akou je Švajčiarsko, a nezískali tým veľa peňazí?“ hovorí A. Lankov.

Niektorí návštevníci si sú vedomí irónie situácie. Nor Eidnes tvrdí, že s ním v Masikryongu zaobchádzali ako s kráľom. „Všetko bolo vynikajúce. Je to výrazný kontrast so životom obyčajných ľudí. Na to treba pamätať,“ hovorí.