Rakúsko nepatrí vo svetovom meradle k vinárskym veľmociam, ale kvalitou svojich bielych, prírodne sladkých a niekoľkých výnimočných červených vín sa uz dlhšiu dobu zaraďuje k svetovej vinárskej elite.

V súčastnosti sa v Rakúsku pestuje vinič na ploche 48 557 ha, ktoré obrába 32 000 samostatne hospodáriacich vinohradníkov. Štatisticky tak pripadá na jedného vinohradníka plocha 1,5 ha. Týmto patrí Rakúsko ku krajinám s najväčším počtom registrovaných pestovateľov hrozna k celkovej ploche vinohradov.

Pôsobí tu 6500 vinárskych firiem, ktoré plnia a predávajú víno pod vlastnou značkou alebo menom a každoročne vyprodukujú cca 2,5 mil. hl vína, z toho viac ako 2 mil. hl akostného.

    Z právneho hľadiska možno rakúskych výrobcov rozdeliť do 3 skupín:
  • Rodinné firmy (Weingut) tvoria až 60 percentný podiel všetkých výrobcov a produkujú vína najvyššej kvality. Ich veľkost zriedkavo presahuje plochu 10 ha. Všetky aktivity od produkcie hrozna, výroby vína až po jeho predaj sú riadené rodinnými príslušníkmi resp. ich zamestnancami.
  • Vinohradnícke družstvá (Winzergennossenschaft) väčsinou nevlastnia vlastné vinohradnícke plochy, ale spolupracujú s množstom malých pestovateľov, s ktorými majú dlhodobé dodávateľsko – odberateľské zmluvy. V poslednej dobe sa kvalita družstevných vín stále zvyšuje. Dôvodom je u mnohých zmena systému vyplácania za dodané hrozno. Finančné dávky sa pestovateľom nevyplácajú podľa cukornatosti hrozna, ale podľa ich pestovateľských plôch, ktoré sú registrované u družstva, čo ich prinucuje vypestovať kvalitné hrozno. Družstvá im poskytujú poradenstvo pri spôsobe pestovania a ošetrovania viniča. Vinohradnícke družstvá produkujú vína vo viacerých kvalitatívnych kategóriach. Orientujú sa tak na gastronómiu, ako aj na nižší segment veľko a maloobchodu.
  • Veľké vinárske firmy A.S. alebo Spol. s. r.o. (Weinkellerei AG, Ges.mbH) nevlastnia vlastné viničné plochy. Hrozno skupujú aj z viacerých vinohradnických oblastí a predávajú pod vlastnou znackou. Firmy majú vynikajúci marketing a velké mnozstvo vína je urcené na export. Podobne ako druzstvá produkujú vína vo viacerých kvalitatívnych kategóriach a zameriavajú sa hlavne na predaj vína do hyper a supermarketov.
Súvisiace články

Regióny, oblasti, obce a hony

Rakúske vinohradníctvo sa delí na vinohradnícke regióny (Weibauregionen, Grosslagen), vinohradnícke oblasti (Weinbaugebiete), obce (Weinbaugemeinden) a hony resp. vinohrady (Riede, Lage).

    Vinohradnícke regióny:
  • Weinland – 44 566 ha, zahŕňa spolkové krajiny Dolné Rakúsko a Burgenland
  • Steirerland – 3 290 ha, zahŕňa Štajersko
  • Wien – 678 ha
  • Bergland – 21 ha, zahŕňa spolkové krajiny Salzburg, Tirol, Vorarlberg a Kärnten

Označením regiónu sa smú označovať výlučne vína typu Landwein a akostné vína z Berglandu.

    Vinohradnícke oblasti:
  • Dolné Rakúsko (Niederösterreich):
    Weinviertel – 15 892 ha
    Kamptal – 3 868 ha
    Wagram – Donauland – 2 731 ha
    Thermenregion – 2 332 ha
    Kremstal – 2 175 ha
    Wachau – 1 390 ha
    Carnuntum – 891 ha
    Traisental – 682 ha
  • Burgenland:
    Neusiedlersee – 8 326 ha
    Neusiedlersee – Hügelland – 3 911 ha
    Mittelburgenland – 1 877 ha
    Südburgenland – 448 ha
  • Štajersko (Steiermark):
    Südsteiermark – 1 741 ha
    Südoststeiermark – 1 115 ha
    Weststeiermark – 432 ha
  • Wien – 678 ha

Od novely vinárskeho zákona v roku 2000 sú bývalé regióny Niederöstereich, Burgenland, Wien a Steiermark zároveň vinárskymi oblasťami, čo zneprehľadnilo údaje na etiketách. Tak napr. akostné víno z vin. oblasti Kamptal sa nemusí označovať touto oblasťou, stačí uviesť názov Niederösterreich.

Význam označení “Grosslagen “ od 90. rokov minulého storočia takmer postupne upadá. Toto označenie zahŕňa oblasti s podobnými klimatickými a pôdnymi podmienkami v danom vinohradníckom regióne. Niektoré Grosslagen prekračujú hranice vinohradnických oblastí a len vynimočne sa uvádzajú na etiketách vín.

Vinohradnícke obce: V Rakúsku je dnes vyše 670 vinohradníckych obcí. Prvenstvo už dlhé roky drží Langenlois v oblasti Kamptal s viac ako 2000 hektármi viníc, nasledujúc burgenlandským Golsom s 1800 hektármi.Názov vinohradníckej obce sa u rakúskych vín vyskytuje vždy v spojení s menom producenta.

Vinohradnícke hony resp. polohy: Názvom viníc či honov sa v Rakúsku podobne ako vo všetkých vyspelých vinárskych krajinách venuje veľká pozornosť. Veľmi často sa v spojení s odrodou uvádzajú na etiketách. Prvotriedne polohy s jedinečnými pôdnymi a mikroklimatickými podmienkami a tzv. “ terroir “ zvyšujú renomé mnohých vinárskych firiem. Mená ako “Loibenberg“, „Kellerberg” vo Wachau, “Zöbinger Heiligenstein“ v oblasti Kamptal a mnohé iné predstavujú u konzumentov záruku najvyššej kvality.

Pôdne a klimatické podmienky

Rakúsko leží podobne ako Slovensko vo vinohradníckej zóne B, v miernom klimatickom pásme na 47. a 48. rovnobežke. Vegetačný cyklus viniča trvá asi 200 dní. Typickými znakmi vin. oblastí sú slnečné letá a dlhé mierne jesene s chladnými nociami. Ročné zrážky sa pohybujú medzi 400 mm na východe v oblasti Carnuntum po 800 mm v južnom Štajersku.

Veľký mikroklimatický vplyv na kvalitu úrody v oblastiach Wachau a Donauland má tiež rieka Dunaj , ktorá pôsobí ako významný regulátor tepla a rozsiahle Neziderské jazero v Burgenlande, ktoré svojími výparmi spôsobuje tvorbu hmly, ktorá následne vyvoláva v hrozne tvorbu ušľachtilej plesne botrytis cinerea na produkciu prírodne sladkých vín.

Vo vinohradníckych oblastí Štajerska sa už prejavujú vplyvy Stredozemného mora, počas vegetačného cyklu sa tu teplé dni striedajú s pomerne chladnými nocami, čo u štajerských vín zvýrazňuje ich aromatiku.

Pôdna štruktúra rakúskych vinohradov je veľmi rôznorodá. Vyskytujú sa tu takmer všetky typy pôd.

V oblasti Weinviertel a Donauland dominuje spraš. V Kremstali a Wachau tzv. “ prahorniny “ – kamenisté pôdy bohaté na obsah minerálnych látok, v Thermenregione sú to vápencové pôdy. V Burgenlande je pôdne spektrum tiež veľmi heterogénne. Bridlicovité pôdy v okolí pohoria Leitha, čistý piesok v okolí Neziderského jazera, či ťažký íl v strednom Burgenlande. V Štajersku je to hlavne hnedozem, vápenec a v jeho juhovýchodnej časti v okolí Klöchu vulkanický tuf.

Kategorizácia rakúskych vín

Podobne ako vo všetkých stredoeurópskych krajinách, aj v Rakúsku je merítkom zaraďovania vín do jednotlivých kategórií cukornatosť hrozna, resp. muštu. Na rozdiel od slovenského muštomeru (NM), ktorý meria 1 kg cukru na 1 l muštu, rakúsky muštomer (Klosterneuburger Mostwaage – KMW) meria obsah 1 kg cukru v 1 kg muštu, čo prináša rôzne hodnoty. Pomer 1 KMW ku 1 NM je približne 1 : 1,2.

  • Tafelwein (Stolové víno) – hrozno musí dosahovať min. zrelosť 13 stupňov KMW, smú sa používať len registrované odrody viniča
  • Landwein (Vidiecke víno) – min. 14 KMW, hrozno musí pochádzať z 1 vin.regiónu, max. výnos 9000 kg/ha
  • Qualitätswein (Akostné víno) – min. 15 KMW (pred vstupom do EÚ 16 KMW), smie sa chaptalizovať – biele na 19, červené na 20 KMW, min. obsah alkoholu 9 %, sladké vína 5 %, max. výnos 9000 kg/ha
  • Kabinett – Kabinettwein (kabinetné víno) je druh akostného vína s cukornatosťou min. 17 KMW. Nesmie sa chaptalizovať, max. obsah alkoholu 13 %, max. obsah cukru 9 g/l
  • Spätlese (neskorý zber) – 19 KMW, zber hrozna v plnej zrelosti
  • Auslese (výber z hrozna) – 21 KMW, selekcia hrozien po plnej zrelosti
  • Beerenauslese – BA (bobuľový výber) – 25 KMW, zber prezretých a botrytických hrozien
  • Eiswein (ľadový zber) – 25 KMW, zber pod bodom mrazu, min. – 7 stupňov celzia
  • Strohwein (slamové víno) – 25 KMW, špecialita Burgenlandu, hrozno sušené min. 3 mesiace na slamených rohožiach
  • Ausbruch – 27 KMW, zber prírodne zosušeného hrozna, na lepšiu maceráciu cukru z muštu sa smie pridať hroznový mušt alebo neskorý zber z rovnakej polohy
  • Trockenbeerenauslese – TBA (hrozienkový výber) – 30 KMW, zber botrytického a zosušeného hrozna.

Zaujímavosťou rakúskych vín je fakt, že sa v posledných rokoch u suchých vín upúšťa od označovania prívlastku. Dôvodom boli v osemdesiatych rokoch termíny “Spätlese a Auslese”, ktorými boli označované vtedy módne polosuché a polosladké vína. U rakúskeho konzumenta to dnes evokuje prírodnú sladkosť. V súčastnosti sa možno bežne stretnúť napríklad s vínom s obsahom alkoholu 13 % so strohým označením Qualitätswein.

Pestované odrody viniča v číslach

Grüner Veltliner (Veltlínske zelené) – 36 % celkovej plochy – 17 479 ha
Zweigelt, Zweigeltrebe, Rotburger – 8,97 % - 4 350 ha
Welschriesling ( Rizling vlašský ) – 8,91 % - 4 323 ha
Müller – Thurgau – 6,78 % - 3 289 ha
Weissburgunder – 6,05 % - 2 935 ha
Blaufränkisch (Frankovka modrá) – 5,44 % - 2 640 ha
Blauer Portugieser (Portugalské modré) – 4,86 % - 2 358 ha
Riesling (Rizling rýnsky) – 3,39 % - 1 642 ha

Sortiment dopĺňajú mnohé dalšie odrody ako Sankt Laurent, Blauburgunder, Neuburger, Roter Veltliner, Frühroter Veltiner, Zierfandler, Rotgipfler a iné, ktorými sa budem bližšie zaoberať v ďalších príspevkoch.

Rakúsky vinársky zázrak

Rakúsky vinársky priemysel zaznamenal v posledných desiatich až pätnástich rokoch neuveriteľný kvalitatívny vzostup. Vývin tzv. “vinárskeho zázraku“ mal niekoľko objektívnych príčin. Paradoxne to bol smutne známy dietylénglykólový škandál v roku 1985, po ktorom sa od základu zmenila rakúska vinárska legislatíva.

Umelý bonifikátor dietylénglykol sa pridával do muštu s cieľom zvýšiť jeho cukornatosť a extrakt. Dovtedy táto látka vo víne nebola dokazovateľná. Po tom, ako sa istý chemik a “priateľ “ vinárov Gebruder Grill z obce Fels am Wagram túto skutočnosť dozvedel, podriadil ich víno náročným chemickým expertízam a našiel v nich nepovolenú látku.

Škandál sa prevalil rakúskymi a zahraničnými médiami, čo malo neblahé následky na celý vinársky priemysel Rakúska – absolútne embargo predaja rakúskych vín v Nemecku a ďalších krajinách a strata dôvery domácich spotrebiteľov k rakúskemu vínu.

Po tomto precedense bol v roku 1986 zavedený jeden z najprísnejších vinohradníckych zákonov, podľa ktorého “všetko, čo nie je v jeho znení povolené, je zakázané“. Napriek tomu to trvalo takmer 10 rokov, kým si rakúske vína získali dôveru a uznanie vo vinárskom svete.

Ďalšou príčinou vinárského boomu bola a je nastupujúca generácia mladých vinárov a vinohradníkov, ktorí prevzali rodinné firmy s cieľom zvýšiť kvalitu vlastných vín.Títo mladí ľudia so solídnym vzdelaním a skúsenosťami v zahraničných vinárskych firmách sa neboja investovať nemalé finančné prostriedky do obnovy rodinných vinohradov, pivničnej technológie či marketingovej prezentácie. Ich krédom je produkovať vína čo najvyššej kvality. Mená ako Claus Preisinger, Markus Huber ci Hannes Schuster netreba v Rakúsku zvlášť predstavovať.

Nemalý podiel na pozdvihnutí vinnej kultúry má tiež dôležitá inštitúcia ÖWM (Österreichische Weinmarketinggesselschaft). ÖWM bola založená v roku 1986 a má už za sebou roky poctivej práce. Bola to práve ona, ktorá sa po vinárskom škandáli snažila o očistenie mena rakúskych vín.

Dnes ÖWM zastrešuje všetky marketingové aktivity rakúskych vín doma i v zahranicí a úzko spolupracuje s mienkotvornými vinárskymi a gastronomickými periodikami Falstaff, Vinaria, A la Carte, Gault Millau a.i.

V neposlednom rade sa o rozvoj vinnej kultúry v Rakúsku postarali vyspelá gastronómia a turistický ruch, ktoré patria k významným odvetviam ekonomiky naších južných susedov. Či sú to reštaurácie, vinárne alebo typické “heurige“ – vínu sa v Rakúsku venuje všade veľká pozornosť.

Export rakúskych vín

Podľa výročnej správy ÖWM sa export rakúskych vín v roku 2004 pohyboval na úrovni 73 752 954 L., čo predstavuje 83 384 328 EUR.

Napriek poklesu dovozu oproti roku 2003 zostáva exportnou krajinou číslo 1 Nemecko s dovozom 43 572 780 l. Druhú priečku si už štvrtý rok udržuje Česká republika s celkovým dovozom 20 667 230 l. Slovensko figuruje v rankingu exportných krajín na 14. mieste s dovozom 18 999 000 l, ešte v roku 2000 to bolo len 1 779 846 l. Väčšinu dovozu k nám a do Českej republiky ale tvorí lacné víno dovázané v cisternách na výrobu stolových vín.

Podľa Michaela Thurnera, šéfa ÖWM, práve vstup nových členských krajín do EÚ otvára rakúskej exportnej politike nové potenciálne trhy. Česká republika, ktorá vlastnou produkciou nestací pokryť stúpajúci dopyt po víne, zostáva naďalej významným partnerom. "Chceme tu zvýšiť hlavne predaj fľašového vína a zamerať sa na vyššiu českú gastronómiu. Krajiny ako Poľsko a Rusko zostávajú pre nás veľkou výzvou. ÖWM robí v týchto krajinách už niekoľko rokov marketingový výskum, rakúske vína sme prezentovali na výstavach vo Varšave a St. Petersburgu," uvádza M. Thurner.

Na otázku, v čom vidí hlavné príčiny slabého prieniku rakúskych vín na slovenský trh, M. Thurner odpovedá: "Predovšetkým je to u vás nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, silný lokálpatriotizmus pri pití vína a absencia vinárskych kontraktačných výstav, s čím súvisí nízka informovanosť o zahraničných, teda aj rakúskych vínach.“

Napriek tomu ostáva M. Thurner do budúcna optimistický: "Slovenská ekonomika sa vyvíja veľmi sľubne, rastú príjmy obyvateľstva, ako aj kvalita vaších vín. Určite budeme vyvíjať aktivity aj na Slovensku a snažiť sa o zviditeľnenie rakúskych vín na Slovensku."

Autor je someliér dolhodobo pôsobiaci v Rakúsku.