„Hlavný dôvod je ten, že som toho mala veľa a nestíhala som podstatné veci. Mala som prácu, cestovala som a voľný čas som nevyužívala rozumne. Chcela som zistiť, koľko času mi to ušetrí a tiež, aké je to žiť bez Facebooku,“ tvrdí.
Podľa nej nebolo v poriadku, že nestíhala čítať knihy, články na webe sa jej zdali pridlhé, na filmy, na ktoré sa tešila, nemala čas a rovnako ju v inboxe čakalo niekoľko desiatok mailov, na ktoré nestíhala odpísať. Najväčší problém - nevedela sa sústrediť a práca jej trvala niekoľkonásobne dlhšie, ako chcela.
Pred rozhodnutím zverejnila rozsiahly status na Facebooku, v ktorom priateľov informovala o svojom rozhodnutí. Odpísala na posledné správy a z Facebooku na mesiac odišla. „Predtým, ako som klikla na posledné tlačidlo potvrdiť, som sa cítila ako pred nejakou veľkou zmenou, ako keby sa chystám odrezať od sveta. No po spomínanom kliku, jediné, čo som cítila, bola úľava. Zrazu som sa cítila voľná a mala som kopu času,“ spomína P. Krausová.
Keď niečo zaujímavé čítala alebo videla, zrazu nemala ten divný pocit, že to musí urgentne zdieľať na Facebooku. Tvrdí, že sa začala lepšie sústrediť, všetky miesta, ktoré navštívila, si viac vychutnávala, pretože nepotrebovala spraviť najkrajší záber, ktorý na Facebooku najlepšie vynikne. Istý čas sa cítila skutočne slobodná... lenže tento pocit mal len krátkodobý efekt.
Návrat do starých koľají
Ako to už býva, Facebook efekt ju dobehol po pár dňoch oblúkom. Priatelia a známi jej začali písať namiesto Facebooku na WhatsApp alebo inde. „Keďže som nebola na Facebooku a nepridávala žiadne príspevky, hlavne moja rodina mi písala o to častejšie - ako sa mám, či som v poriadku, čo robím,“ priznáva.
S odstupom času priznáva, že zrušenie Facebooku jej na chvíľu pomohlo so sústredením sa, ale po istom čase Facebook „nahradila inými požieračmi času“. Aby si udržiavala prehľad, pracne chodievala na weby, nainštalovala si napríklad appku Pocket, na ktorú si ukladala neprečítané články. Spočiatku sa jej to zdalo ako výborná pomôcka, no keď jej začali z Pocketu chodiť dvakrát týždenne emaily s odporúčanými článkami, prestala to byť sranda. Pár fotiek dávala na aplikáciu Instagram, ktorý predtým nepoužívala. Lenže odvšadiaľ jej začali chodievať spamy. Facebook síce už nepoužívala, ale hravo ho nahradilo niekoľko iných komunikačných kanálov.
„Jedným z najväčších prínosov toho experimentu pre mňa bolo nadobudnuté poznanie, že bez Facebooku dokážem žiť a že keď sa v budúcnosti pre niečo také rozhodnem, tak to zvládnem,“ dodala P. Krausová. Priznáva, že želaný efekt bol síce podstatne nižší, ale za pokus to stálo.
Podobné skúseností má aj bloger Samuel Marec, ktorý sa rovnako vlani odstrihol od Facebooku na mesiac. „Omnoho efektívnejšie narábam s časom. Ak si na niečo vyhradím dve hodiny, stihnem to za hodinu a pol a môžem robiť niečo iné. Cítim sa omnoho čistejší, niekedy takmer fyzicky, nikto už na mňa každú chvíľu nevylieva obsah kanálu. Menej sa stretávam s hlúposťou, viac telefonujem, čo je problém, lebo telefonujem nerád,“ zhrnul svoje skúsenosti. Keď sa s niekým stretol, mal sa s ním o čom rozprávať, pretože naozaj nevedel, ako sa má.
Bez Facebooku sme šťastnejší
Facebook v oboch vyvolal pocit oslobodenia sa od balastu, zbytočných virálov na webe a vyvolal pocit spokojnosti. Vypnúť sa na nejaký čas od sociálnej siete Facebook z vás urobí naozaj šťastnejších ľudí. Tvrdí to štúdia z Dánska, ktorá pozitívne efekty bez Facebooku skúmala na vzorke 1 095 respondentov.
Vedci pod vedením Mortena Tromholta z think tanku The Happiness Research Institute rozdelili dobrovoľníkov do dvoch skupín. Prvá bola kontrolná, ktorá mala používať Facebook ako zvyčajne. Druhej dali vedci za úlohu, aby si urobili od Facebooku týždeň pauzu. Túto úlohu splnilo 87 percent dobrovoľníkov.
Týždeň bez sociálnej siete priniesol absentujúcim menej stresujúcich momentov a v konečnom dôsledku sa cítili spokojnejší a vnímali prítomnosť pozitívnejšie. Ľudia začali tráviť čas namiesto Facebooku v reálnom živote – chodievali častejšie do spoločnosti a venovali sa rodine. „Každý deň trávime na Facebooku milióny hodín. Sme navzájom prepojení ako nikdy predtým, ale vedie nás táto nová prepojenosť aj k spokojnosti? Odpoveď je nie,“ vysvetlil štúdiu, ktorá bola realizovaná koncom minulého roka, M. Tromholt.
Sociálna aktivita s ľuďmi a spokojnosť Zdroj: Happiness Reseach Institute
Lepší svet ako v skutočnosti
Sociálna sieť podľa neho núti ľudí neustále sa porovnávať. Svoj život s tým, čo vidia na Facebooku. Lenže ten poskytuje veľmi skreslený obraz o živote, pretože ľudia sa na ňom robia krajšími, akými sú a drvivá väčšina príspevkov je pozitívnych a atraktívnych. Príspevky druhých sú len z desiatich percent realitou, ktorú vidíme.
Používatelia nezverejňujú väčšinou obyčajné každodenné radosti a starosti. Ide skôr o výnimočné, krásne zážitky, fotky z dovoleniek, teda niečo, čo sa im podarilo. Pokiaľ s touto virtuálnou realitou človek porovnáva svoj každodenný život, nadobudne pocit, že sa nemá čím chváliť.
Pobyt na Facebooku deprimuje nielen kvôli statusom „priateľov“, ale aj kvôli mase noviniek. Niekedy má človek pocit, že svet speje do záhuby. Človek číta o kauzách, teroristických útokoch, o záplavách, požiaroch či utečencoch. Otvoriť Facebook znamená niekedy nazrieť do desivého sveta, v ktorom zasa vybuchla nejaká bomba, padlo lietadlo alebo neznámi útočníci opäť zbili nevinného človeka. Vypnúť Facebook na určitý čas tak má podľa vedcov blahodárne účinky.
Paradoxom je, že ľudí na kodanský prieskum vedci získali práve cez Facebook. Neskôr po vyhodnotení štúdie sa približne desatina respondentov, ktorá si dala oddych od Facebooku, priznalo, že sa k Facebooku zasa pripojili a vrátili do starých koľají.
Rozdiel v spokojnosti so životom nebol síce extra citeľný, ale podľa vedcov bol evidovaný. Slabou stránkou štúdie je, že týždeň na skúmanie offline efektu je veľmi krátky. Mohol pôsobiť ako placebo efekt a bol skreslený. Relevantnejšie dáta by sa dali získať z experimentov, ktoré trvajú mesiace, možno roky.
